Politikárčenie na „nezávislej“ úrovni

Vládnuce štruktúry akoby mienili, že mať výkonnú moc znamená zároveň aj „kontrolovať“ sám seba a že nezávislé inštitúcie, ako je ochranca občanov, Srbsko nepotrebuje.

Aspoň tak napovedajú neustále útoky na ochrancu občanov Sašu Jankovića zo strany srbskej vlády, niektorých jej ministrov a príslušníkov vládnucej politickej strany. Rádio Slobodná Európa tento čin ocharakterizovalo ako agresívny mobbing vlády smerom k ombudsmanu pretrvávajúci už niekoľko mesiacov, ktorý v posledných týždňoch nadobudol neuveriteľné rozmery. Obviňujú ho z písania „politických pamfletov“ namiesto výročnej správy, zadierajú do jeho súkromia a minulosti, ktorú pritom nikdy neskrýval. Asi sa boja kritiky, nedajbože odhaľovania nejakých afér, do ktorých sú možno zapletení?

Vraj Európska únia sleduje situáciu u nás, čo sa určite odzrkadlí v nadchádzajúcich eurointegračných krokoch Srbska. Dokonca aj vysoký komisár Spojených národov pre ľudské práva princ Zeid bin Ra’ad vyjadril znepokojenie nad čoraz silnejšími nátlakmi na srbského ombudsmana, ktorý im však ešte stále dokáže čeliť. Podporu dostáva nielen od občanov Srbska, ale aj od rôznych našich a medzinárodných organizácií. Najnovšou morálnou oporou pre neho určite je výročná cena Príspevok k Európe, ktorú Európske hnutie Srbska a Medzinárodné európske hnutie udeľuje zaslúžilým jednotlivcom v predvečer Dňa Európy.

Mnohých z nás uvedené informácie o nátlakoch a útokoch prinajmenšom znepokojujú, dokonca strašia. Keď „toto“ robia predstaviteľom nezávislých inštitúcií, tak prečo by to náš „zapadákový“ homo politicus nerobil napr. tým na „nižšej“ úrovni. Povedzme našim uznávaným spoločenským dejateľom, na ktorých stále útočia. Kritizujú niekedy oprávnene, vo väčšine prípadov bez štipky opodstatnenia a s príliš veľa „mudrovania“ – aj vo veciach, v ktorých sa nevyznajú, ale sa tvária múdro, vysúvajúc do popredia akože nestranníckosť, pričom „vôňu“ pokrokovej politiky cítiť všade vôkol nich. No nos si nestrkajú do vlastnej práce – iba kritizujú, riadiac sa heslom critique pour critique, ako sa v literárnej moderne začiatkom 20. storočia riadili príslušníci literárneho smeru larpurlarizmus výrokom L’art pour L’art (umenie pre umenie).

Takéto autokratívne správanie sa našich politikov a politikárov sa zo dňa na deň stupňuje a pravdepodobne je len otázkou času, kedy nafúknutý balón politiky pukne. My obyčajní občania tejto krajiny sme však zažili už toľko zlých a menej dobrých štátnych politík, mnohé krivdy a nemravnosti sme už pocítili na vlastnej koži, takže sa z nás pomaly stali letargickí členovia spoločnosti. Akoby sme sa len tak bezcieľne „ponevierali“ po životných cestách, ľahostajne odovzdávajúc vlastný osud do rúk politikov…

Počas trvania ťažkého žitia sme zabudli na to, že skutočná moc je v rukách ľudu. No nijako sa nám nedarí zovrieť päste, zaškrípať zubami a  verejne prejaviť svoju nespokojnosť s neblahými životnými podmienkami, ktoré nám zabezpečili tí hore…

Vladimíra Dorčová-Valtnerová