Poľnohospodárstvo je môj život

6.okt 2015

Poľnohospodárstvo je môj život

NA SLOVÍČKO S DIPL. ING. JANKOM BRŇOM Z PIVNICE

V rámci hlasľudovskej akcie pod názvom „Hlas ľudu naživo v Pivnici“, ktorá prebiehala 18. septembra, sme mali príležitosť porozprávať sa na aktuálne témy z oblasti poľnohospodárstva s dipl. Ing. Jankom Brňom – agronómom, poľnohospodárom, hlavným koordinátorom a edukátorom podniku Agro Grnja doo v Pivnici. Na našu otázku, prečo práve poľnohospodárstvo sa stalo jeho životným poslaním, pán Brňa odpovedá:

JankoBrna

Dipl. Ing. Janko Brňa

„Narodil som sa v Pivnici, vyrastal som v Pivnici a poľnohospodárstvo mi odmalička bolo aj pri ruke, aj v mysli, aj na očiach. V určitom veku som zistil, že ma zaujíma biológia a všetko s ňou späté. Po skončení základnej školy som v štúdiu pokračoval na Strednej škole poľnohospodárskej vo Futogu, potom na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade. Po úspešnom skončení vysokoškolských štúdií som mohol zostať pracovať na fakulte, no mňa to ťahalo do praxe. Záujem o poľnohospodárskych inžinierov bol v tom čase veľmi veľký. Moje prvé zamestnanie bolo v poľnohospodársko-turistickom podniku Panonija, ktoré patrilo medzi veľmi úspešné. Kedže sa nachádzalo neďaleko od Bajše, naučil som sa aj po maďarsky. Tu som pôsobil od roku 1975 do roku 1986, kedy som sa vrátil opäť do Pivnice. A tu som dodnes. Robil som v družstve ako agronóm, jeden čas ako riaditeľ,.. Ale stále v poľnohospodárstve. Po privatizácii družstva som po dvadsiatich deviatich rokoch zostal bez zamestnania. No v roku 2006 som sa opäť zamestnal v podniku Agro Grnja, kde som dodnes.

Mám aj svoju zem, do mechanizácie však neinvestujem, radšej za potrebné mechanizované práce v poli zaplatím. Ešte aj dnes, krátko pred dôchodkom – ak môžem, tak ľuďom pomôžem, poradím. To sa mi najviac páči – spolupracovať s pestovateľmi, poradiť im, čo a ako sadiť, siať, ako ošetrovať porasty, podebatovať, vymeniť si navzájom skúsenosti,… No a keď príde aj ten čas dôchodkový, plánujem sa venovať ovocinárstvu, ktoré je mojím veľkým koníčkom, no času naň bolo vždy málo.“

V tomto roku extrémne suchá a nízke výkupné ceny sužujú takmer každého poľnohospodára. Aká je situácia na pivnických poliach?

„S výkupnými cenami ja osobne nie som spokojný, pretože tie parity, ktoré boli voľakedy, viac už neexistujú. A peňazí je vždy málo. Na pivnických poliach sa pestuje pšenica, jačmeň, kukurica, sója, cukrová repa a ešte stále aj cirok, lebo pivničania ho pestujú radi. Voľakedy sme ho mali na oveľa väčších plochách, na 500, 600 až do 900 jutár, dnes je na plochách od 150 do 300 jutár. V našej dedine ešte stále existujú organizované skupiny, ktoré chodia cirok zrezávať. Všetok náš cirok ide buď do Selenče, do Kulpína alebo do Petrovca, pretože v Pivnici nemáme ani jednu fabriku na výrobu metiel. Aj ja sám pestujem cirok obyčajne na jutre, jutre a pol. V tomto roku som mal malé problémy, pretože kvôli počasiu cirok dozrel skôr, a keď už bolo naplánované zrezávanie, prišiel dážď. Cirok stratil na kvalite, takže ako povieme my pivničania, mal som dosť „trápení“, vyššie výdavky a menej peňazí. Osivo každý rok kupujem na Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, konkrétne v petrovskom Oddelení pre alternatívne kultúry. Aj keď niektorí pestujú už aj novšie odrody, ja som zostal verný novosadskému Reformu.“

Pivnica sa pred niekoľkými desaťročiami mohla pochváliť s mimoriadne bohatým dobytčím fondom. Aká je situácia dnes?

„Tak ako v celom Srbsku, ani my nie sme výnimkou – s dobytkárstvom je to veľmi smutné. Ešte stále sa chovajú aj ošípané a hovädzí dobytok, no v porovaní s minulosťou je to na oveľa nižšej úrovni. Voľakedy bola Pivnica na široko, na ďaleko známa najmä kvalitným chovom ošípaných, no to je už len minulosťou.“

Na záver by sme sa chceli spýtať, čo by podľa vás bolo potrebné urobiť, čo by štát a Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia malo podniknúť, aby sa aspoň čiastočne zlepšila dlhodobo zlá situácia v celom agrosektore, ale hlavne poľnohospodárov, sedliakov?

„V prvom rade by na vedúce miesta mali prísť noví ľudia, odborníci, ktorí by sa zasadzovali o vytvorenie pevnejšieho, zdravšieho hospodárstva a poľnohospodárstva. Mal by sa založiť jeden kompenzačný fond, z ktorého by sa v kritických obdobiach kompenzovali nízke ceny poľnohospodárskych komodít a naopak, v hojnom období by poľnohospodári prispievali do tohto fondu, z ktorého by sa zase pomáhalo ostatným odvetviam hospodárstva. No na to my pravdepodobne budeme musieť ešte dosť dlho čakať.“

Ľubica Sýkorová

Ľ. SÝKOROVÁ
Ľ. SÝKOROVÁ

ĽUBICA SÝKOROVÁ (1964) Do Hlasu ľudu nastúpila v roku 1996 ako odborná spolupracovníčka v oblasti poľnohospodárstva. Od septembra 2001 ako redaktorka rediguje pravidelnú prílohu pre poľnohospodárov a dedinu Poľnohospodárske rozhľady. E-mail: sykorova@hl.rs