Portrét z bronzu v Dome Vojska Srbska

4.máj 2015

Portrét z bronzu v Dome Vojska Srbska

Akademik Vladimir Kostić pri portréte maliarky

Akademik Vladimir Kostić pri portréte maliarky

K STÉMU VÝROČIU ODCHODU VEĽKEJ MALIARKY NADEŽDY PETROVIĆOVEJ

Žila krátko (Čačak 1873 – Valjevo 1915), no zdolala toľko, koľko by iní nezvládli azda ani za dva životy. Nadežda Petrovićová, jedna z najlepších  žiačok Cyrila Kutlíka na škole, ktorého študovala v Belehrade v rokoch 1896 – 1897, a jedna z najvýznamnejších srbských maliarok prvej polovice 20. storočia, bola osobnosťou mnohostranne nadanou: maliarkou, ale i fotoreportérkou, spoluzakladateľkou Kola srbských sestier, zdravotnou sestrou a veľkým vlastencom, no predovšetkým heroickou osobnosťou prvej svetovej vojny. Na jej začiatkoch i umrela v nemocnici vo Valjeve v apríli 1915 na týfusovú nákazu.

Záber z vernisáže

Záber z vernisáže

Životné dielo, význam a odkazy Nadeždy Petrovićovej si pri príležitosti stého výročia odchodu pripomenuli v posledný aprílový deň aj v Dome Vojska Srbska v Belehrade, kde predseda SANU Vladimir Kostić slávnostne odhalil jej reliéfny portrét z bronzu, autorom ktorého je Mirko Mrkić Ostroški.

Akademik Kostić hovoril o jej hrdinstve, keďže sa ako dobrovoľníčka – zdravotná sestra zúčastnila až v troch vojnách: dvoch balkánskych a prvej svetovej, kde sa vybrala z Benátok, kde v tých krušných mesiacoch bola. Kunsthistorik Nikola Kusović podčiarkol hodnotu jej diela, keďže za sedemnásť rokov, koľko sa zaoberala umením, dosiahla viac než mnohí európski umelci vtedajšej doby.

Okamihy zo života, zmýšľania a diela Petrovićovej znázornila Biljana Đurovićová

Okamihy zo života, zmýšľania a diela Petrovićovej znázornila Biljana Đurovićová

Spisovateľ Milovan Vitezović prečítal dialóg zo svojho románu Slečna Desanka, námetom ktorého je stretnutie Nadeždy Petrovićovej a Desanky Maksimovićovej pri vstupe do nemocnice vo Valjeve, kde ležal a umrel otec známej poetky. Druhá časť programu patrila hodinovej monodráme s názvom Nadežda Petrovićová, aktérkou ktorej – v slávnostnej sieni Domu Vojska – bola Biljana Đurovićová.

                                                    Oto Filip

 

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs