SEDEM OTÁZOK PRE PAVLA SUROVÉHO, DIZAJNÉRA A MARKETINGOVÉHO KONZULTANTA
„Dizajnér Pavel Surový získal v Číne ďalšiu prestížnu cenu,“ hlásali v týchto dňoch titulky slovenských médií. Tridsaťštyriročný Kysáčan si za logo s názvom Kravata odniesol bronzovú medailu zo súťaže HiiBrand, keď sa do užšieho finále prebojovali aj jeho ďalšie dve práce. Nadviazal tak na niekoľkoročnú šnúru medzinárodných úspechov. V tomto roku si už priniesol jeden bronz zo Spojených štátov, v minulosti dokonca získal ocenenie za najlepšie európske logo či najlepší svetový brand. „Ceny vnímam ako svetovú afirmáciu v dizajne,“ hodnotí Pavel.
Dizajnu sa pritom dlhé roky venoval len ako koníčku, profesionálne sa skôr orientoval na ekonomiku. Do Bratislavy prišiel v roku 1999, zapísal Fakultu hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity. Po ukončení štúdia zostal ešte sedem rokov na akademickej pôde – pôsobil ako asistent, neskôr odborný asistent na Fakulte manažmentu. Potom ho zlákal súkromný sektor. Do medzinárodnej firmy GfK nastupoval ako projektový manažér a vypracoval sa na marketingového senior konzultanta. V súčasnosti zastáva podobnú pozíciu v zahraničnej banke, kde má na starosti celú internetovú stratégiu a online podnikanie.
Medzičasom sa zmenili aj ďalšie veci, v prvom rade dizajn už dávno nie je pre Pavla iba hobby. Cez tvorbu internetových stránok sa dostal ku grafickému dizajnu a dizajnu obalu a od roku 2011 sa začali hrnúť spomínané medzinárodné ocenenia. Najnovšie svoje pole pôsobnosti rozširuje o ďalšiu oblasť. „Začal som sa profesionálnejšie zaoberať fotografiou. Fotím najmä portréty,“ vysvetľuje.
– Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie?
– Musel som dvakrát viac pracovať na sebe, aby som sa tu presadil. Aj keď máme slovenskú národnosť, stále sme pre tunajších Slovákov cudzincami. Ale keď človek ide za cieľom a snom, musí s úsmevom prekonať všetky tŕnité cesty.
– Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť?
– V prospech Slovenska hovorí najmä členstvo v Európskej únii. Slovensko sa transformáciou a vstupom do EÚ stalo atraktívnejšou krajinou. Nie je ideálne ani tu, ale daňová reforma zjednodušila podnikanie a Rakúsko je na pár krokov.
– Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru?
– Viacerí ma tu vnímali ako Srba či dokonca Albánca – zrejme pod vplyvom informovania médií v 90. rokoch. Je to zaujímavé, že viac ako polovica Slovákov na Slovensku nevie o nás, netušia o nejakých krajanoch vo Vojvodine. Pre nich som bol vždy niekto, kto ich oberá o pracovné miesto a patrične mi to dávali najavo.
Pravda, boli aj výnimky, ale tých bolo málo. Oslovili ma viacerí podnikatelia, aby som im sprostredkoval stretnutia v Srbsku a opačne na Slovensku.
– Čo považuješ za svoj najväčší úspech?
– S manželkou Draganou je naším najväčším úspechom synček Miljan-Pavel (úsmev). Pokiaľ ide o profesionálne úspechy, chcel by som zdôrazniť, že na nich majú veľký podiel moji skvelí a pracovití rodičia, ktorí vždy podporovali moje aktivity a sny. Aj manželka, ktorá je mojou kreatívnou múzou a zároveň oporou.
– Ľutuješ niekedy, že si odišiel?
– Neľutujem a neberiem to tak, že som odišiel navždy. Za týchto 15 rokov som vždy jednou nohou v Srbsku. Často sa tu zdržujem pracovne, s rodinou sem chodíme na sviatky a dovolenku. Keďže moja práca nie je ani tak viazaná na konkrétne miesto, ale skôr na počítač a internet, mám možnosť dlhšie pobudnúť v dedinke, ktorá v rovinke stojí. Rodisko a rodinu nemožno opustiť.
– Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil?
– Ako som povedal, stále som jednou nohou v Srbsku. V súčasnosti sa chcem uchádzať o priazeň a mandát všetkých Slovákov vo Vojvodine pri voľbách do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Chcem pomôcť svojimi skúsenosťami, kontaktmi, zručnosťami, metodológiou. Urobiť niečo dobré a pozitívne pre všetkých nás. Kto robí nezištne a so zápalom, ten robí v prospech vyššieho dobra. A kto robí pre vyššie dobro, ten robí v prospech všetkých nás.
– Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe?
– Keď Slováci hrajú hokej, tak Slovensku, a keď Srbsko hrá basketbal, futbal, volejbal, vodné polo či tenis – samozrejme, vždy Srbsku.
Rastislav Boldocký
Foto: Archív PS
Predseda vlády Srbska Đuro Macut dnes navštívil Šíd spolu s predsedníčkou Pokrajinskej vlády Majou Gojkovićovou a ministrom zdravotníctva Zlatiborom Lončarom, tamojší Dom zdravia a v dedine Kukujevci aj utečeneckú rodinu Vasiljevićovcov, pričom...
Čítaj viacDetailsRepublika Srbská a Republika Srbsko si aj tento rok spoločne uctili pamiatku obetí operácie Oluja, v rámci ktorej bolo vyhnaných 220 000 Srbov a približne 2 000 bolo zabitých. Na pripomienke Dňa spomienky...
Čítaj viacDetailsPri príležitosti 31. výročia operácie Oluja je v Republike Srbskej Deň smútku, pričom ústredná pietna spomienka sa uskutoční v meste Mrkonjić Grad. Prezident Srbska Aleksandar Vučić pre RTS uviedol, že Srbsko musí uchovávať...
Čítaj viacDetailsPredseda vlády Srbska Đuro Macut po zasadnutí Štábu pre mimoriadne situácie, ktoré bolo zvolané pre vysoké teploty a situáciu s vodnými stavmi riek v krajine, vyhlásil, že sa rokovalo predovšetkým o energetickej...
Čítaj viacDetails
