Pre Slovákov sme stále cudzincami

18.jún 2014

Pre Slovákov sme stále cudzincami

Pavel Surový

Pavel Surový

SEDEM OTÁZOK PRE PAVLA SUROVÉHO, DIZAJNÉRA A MARKETINGOVÉHO KONZULTANTA

„Dizajnér Pavel Surový získal v Číne ďalšiu prestížnu cenu,“ hlásali v týchto dňoch titulky slovenských médií. Tridsaťštyriročný Kysáčan si za logo s názvom Kravata odniesol bronzovú medailu zo súťaže HiiBrand, keď sa do užšieho finále prebojovali aj jeho ďalšie dve práce. Nadviazal tak na niekoľkoročnú šnúru medzinárodných úspechov. V tomto roku si už priniesol jeden bronz zo Spojených štátov, v minulosti dokonca získal ocenenie za najlepšie európske logo či najlepší svetový brand. „Ceny vnímam ako svetovú afirmáciu v dizajne,“ hodnotí Pavel.

Dizajnu sa pritom dlhé roky venoval len ako koníčku, profesionálne sa skôr orientoval na ekonomiku. Do Bratislavy prišiel v roku 1999, zapísal Fakultu hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity. Po ukončení štúdia zostal ešte sedem rokov na akademickej pôde – pôsobil ako asistent, neskôr odborný asistent na Fakulte manažmentu. Potom ho zlákal súkromný sektor. Do medzinárodnej firmy GfK nastupoval ako projektový manažér a vypracoval sa na marketingového senior konzultanta. V súčasnosti zastáva podobnú pozíciu v zahraničnej banke, kde má na starosti celú internetovú stratégiu a online podnikanie.

Medzičasom sa zmenili aj ďalšie veci, v prvom rade dizajn už dávno nie je pre Pavla iba hobby. Cez tvorbu internetových stránok sa dostal ku grafickému dizajnu a dizajnu obalu a od roku 2011 sa začali hrnúť spomínané medzinárodné ocenenia. Najnovšie svoje pole pôsobnosti rozširuje o ďalšiu oblasť. „Začal som sa profesionálnejšie zaoberať fotografiou. Fotím najmä portréty,“ vysvetľuje.

– Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie?

– Musel som dvakrát viac pracovať na sebe, aby som sa tu presadil. Aj keď máme slovenskú národnosť, stále sme pre tunajších Slovákov cudzincami. Ale keď človek ide za cieľom a snom, musí s úsmevom prekonať všetky tŕnité cesty.

Víťazná práca: Logo Kravata zabodovalo v Číne

Víťazná práca: Logo Kravata zabodovalo v Číne

– Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš žiť?

– V prospech Slovenska hovorí najmä členstvo v Európskej únii. Slovensko sa transformáciou a vstupom do EÚ stalo atraktívnejšou krajinou. Nie je ideálne ani tu, ale daňová reforma zjednodušila podnikanie a Rakúsko je na pár krokov.

– Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve ovplyvnil nejako pôvod tvoju kariéru?

– Viacerí ma tu vnímali ako Srba či dokonca Albánca – zrejme pod vplyvom informovania médií v 90. rokoch. Je to zaujímavé, že viac ako polovica Slovákov na Slovensku nevie o nás, netušia o nejakých krajanoch vo Vojvodine. Pre nich som bol vždy niekto, kto ich oberá o pracovné miesto a patrične mi to dávali najavo.

Pravda, boli aj výnimky, ale tých bolo málo. Oslovili ma viacerí podnikatelia, aby som im sprostredkoval stretnutia v Srbsku a opačne na Slovensku.

– Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

– S manželkou Draganou je naším najväčším úspechom synček Miljan-Pavel (úsmev). Pokiaľ ide o profesionálne úspechy, chcel by som zdôrazniť, že na nich majú veľký podiel moji skvelí a pracovití rodičia, ktorí vždy podporovali moje aktivity a sny. Aj manželka, ktorá je mojou kreatívnou múzou a zároveň oporou.

– Ľutuješ niekedy, že si odišiel?

– Neľutujem a neberiem to tak, že som odišiel navždy. Za týchto 15 rokov som vždy jednou nohou v Srbsku. Často sa tu zdržujem pracovne, s rodinou sem chodíme na sviatky a dovolenku. Keďže moja práca nie je ani tak viazaná na konkrétne miesto, ale skôr na počítač a internet, mám možnosť dlhšie pobudnúť v dedinke, ktorá v rovinke stojí. Rodisko a rodinu nemožno opustiť.

– Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil?

– Ako som povedal, stále som jednou nohou v Srbsku. V súčasnosti sa chcem uchádzať o priazeň a mandát všetkých Slovákov vo Vojvodine pri voľbách do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Chcem pomôcť svojimi skúsenosťami, kontaktmi, zručnosťami, metodológiou. Urobiť niečo dobré a pozitívne pre všetkých nás. Kto robí nezištne a so zápalom, ten robí v prospech vyššieho dobra. A kto robí pre vyššie dobro, ten robí v prospech všetkých nás.

– Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe?

– Keď Slováci hrajú hokej, tak Slovensku, a keď Srbsko hrá basketbal, futbal, volejbal, vodné polo či tenis – samozrejme, vždy Srbsku.

Rastislav Boldocký

Foto: Archív PS

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs