Pred 175 rokmi bola vyhlásená Srbská Vojvodina

V roku 1848 viacero krajín v Európe zasiahli politické prevraty a revolúcie. Bolo to obdobie politických a sociálnych nepokojov, ale aj obdobie prebúdzania národných hnutí v Európe. Príležitosť okamžite využili Maďari, ktorí zvrhli režim v Pešti a predložili svoje požiadavky na odtrhnutie od Rakúska. Revolučné národné hnutie v Uhorsku, vyhlasované za liberálne, obsahovalo aj tvrdú národnú výlučnosť, namierenú predovšetkým proti viedenskému dvoru, ale aj proti menšinovým národom Uhorska. Bola to paradoxná situácia, keď si uvedomíme, že samotní Maďari, napriek početnej aristokracii, boli dovtedy v drvivej väčšine feudálnymi nevoľníkmi, ktorých v tom čase v Uhorsku nebolo viac ako 40 percent.

Keďže sa odvolávali na demokratické princípy a proti absolutizmu, maďarské požiadavky najskôr Srbi vítali a dúfali, že v demokratizovanom Uhorsku si konečne uvedomia svoje národné práva, lebo na území habsburských krajín mali privilégiá, ktoré im ešte od roku 1690 udelil cisár Leopold, a tak sa  srbskí vodcovia v roku 1848 rozhodli požiadať o podporu cisárske úrady vo Viedni.

Lajos Kossuth (vodca maďarskej revolúcie z roku 1848) sa rozhodol použiť armádu na zamedzenie práce zákonného Srbského cirkevno-ľudového zhromaždenia.

Vyhlásenie Srbskej Vojvodiny

Nasledovalo zhromaždenie Srbov, ako aj ostatných národov v Uhorsku na májovom sneme od 13. do 15. mája 1848 v Sriemskych Karlovciach a vyhlásenie Srbskej Vojvodiny. Vláda vo Viedni, ktorá nechcela podnecovať maďarskú nespokojnosť, najprv odmietla rozhodnutia májového snemu a vyhlásila ho za nezákonné. Ako nepriateľstvo medzi Rakúskom a Uhorskom pokračovalo, neskôr sa zmenil postoj Viedne, takže viedenský dvor uznal rozhodnutia májového snemu a potvrdil vojvodský titul Stevanovi Šupljikcovi.

Vznikla Srbská ľudová armáda, ktorú tvorili väčšinou pohraničníci vojaci, a potom dobrovoľníci zo Srbska na čele so Stevanom Knićaninom. Rakúsky cisár sa Srbom odvďačil za účasť vo vojne proti Maďarom založením Srbského vojvodstva a Tamišského  Banátu v roku 1849. Vojvodstvo bolo nezávislé od Uhorska a priamo podriadené Viedni.

Hoci Srbské vojvodstvo a Tamišský Banát boli v decembri 1860 zrušené, čo zodpovedalo požiadavkám maďarských predstaviteľov, túžba po autonómnej Vojvodine zostala navždy živá. Za podstatne odlišných okolností sa úplná autonómia Vojvodiny realizovala o storočie neskôr, ako výsledok protifašistického boja všetkých jej národov. Na Zhromaždení delegátov národov Vojvodiny 30. a 31. júla 1945 rozhodli predstavitelia Srbov, Maďarov, Chorvátov, Slovákov, Rumunov, Rusínov, Židov o vytvorení Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a rozhodli o pričlenení novovzniknutej  pokrajiny  k Srbskému štátu, ako súčasti  Juhoslovanskej federácie.

Zdroje: vojvodinainfo.rs, Wikipedia