Pri kolíske „Hlas ľudu“

24.okt 2013

Do rámca radostných chvíľ zapadá i zrodenie sa nášho jediného politického časopisu „Hlas ľudu“. Našim čitateľom je doteraz iste neznáme ako sa rodily prvé čísla, cez aké ťažkosti sme museli prejsť, kým sme sa staly takýmto časopisom, akým sme dnes.

Petrovskými ulicami už dva dni chodily hore-dolu hliadky slovenského partizánskeho oddielu. Petrovec už dva dni dýchal slobodne. V Novom Sade, v Palanke a iných blízkych dedinách sa ešte stále nachádzaly ustupujúce nemecké a maďarské hordy, schopné každého zločinu. Žili sme v neistote, nevediac, čo prinesie zajtrajší deň. Či azda prejde naše oslobodenie hladko, alebo sa bude musieť celá dedina postaviť na odpor proti nepriateľovi, ktorého vpád bol možný v každú chvíľu. Ale hoci sme boli vedomí, že je náš nepriateľ i početnejší i lepšie vyzbrojení ako naši osloboditelia, predsa sme verili, že ak príjde k boju istotne výjdeme z neho ako víťazi. Naša láska k novej vlasti, ktorá sa rodila v krvavých bojoch a v najväčších utrpeniach, bola pevnejšia ako nemecká oceľ a robila by veľké činy, keďby bolo potrebné výdobytky nášho boja hájiť.

Dni, ktoré sme prežívali, neboly historické len pre Petrovec a okolité slovenské a neslovenské osady, ktoré práve prežívaly svoje oslobodenie, ale taktiež i pre celú Vojvodinu. Vojnová mašina nemeckého imperializmu prežívala svoje najväčšie porážky na všetkých frontoch. O tomto všetkom bolo načim informovať i náš slovenský pospolitý ľud. Bolo mu potrebné povedať, že Červená armáda, ktorú tak miluje, oslobodzuje strednú Europu a chystá sa pre zadanie posledného úderu fašistickému Nemecku. Bolo potrebné v ňom ešte väčšmi upevniť vieru v čoskoré víťazstvo a posilniť ho pre boj a prácu, ktoré mu tieto slávne dni prinášaly. Toto sa mohlo dosiahnuť najlepšie pomocou časopisu, ktorý by okamžite započal vychádzať. S touto myšlienkou zaoberali sa naši ilegálni pracovníci a partizáni ešte počas ilegality a v týchto dňoch za pomoci miestneho Národneosloboditeľského výboru, prišlo i ku jej uskutočneniu. Hneď v druhý deň oslobodenia, 16. okt., prejednávali niektorí členovia výboru o tejto otázke a poverili Ivana Majeru, aby zorganizoval redakčný krúžok, pod dozorom a inštrukciami starého, skúseného nášho novinára Dr. A. Siráckeho, a okamžite začal s vydávaním časopisu.

Ivan Majera hneď aj pristúpil k práci. Ešte v ten deň bol formovaný redakčný krúžok, ktorý tvorili: Ivan Majera, Pavel S. Bohuš, Štefan Ferko a ja, a ktorí už v pondelok poobede mali svoju prvú poradu. Porady, okrem redakčného krúžku a A. Siráckeho sa zúčastnili: starý skúsený sadzač „báči“ Pribiš, správca kníhtlačiarne M. Labáth a Štefan Labáth, ktorému bola pridelená administračná a expedičná práca. Na tejto porade definitívne bolo určené meno rodiaceho sa časopisu, jeho formát, náklad a tiež si sami členovia redakčného krúžku podelili prácu. O politickej a vojenskej situácii mal písať sám dr. Andrej Sirácky, práca okolo riportov pridelená bola Ivanovi Majerovi, Pavlovi Sabovi úvodníkové články, kým Štefanovi Ferkovi a mne bola ponechaná literárna časť a prekladanie rôznych zpráv z cudzích časopisov. A porada sa končí. Rozchádzame sa domov, aby sme sa pripravili pre zajtrajšiu opravdu významnú prácu.

Tu sa začínajú dejiny nášho časopisu „Hlas ľudu“.

Rodí sa prvé číslo

Je 18. október. V kancelárii Matice slovenskej, v budove kníhtlačiarne sa pracuje už druhý deň. Počuť iba klepot starého „Remingtona“ a škrabot pier. Ivan dokončuje riport o oslobodení Petrovca, Pavel prevádza korektúru na už vysádzaných článkoch, kým sa Števo a ja usilovne prehrabujeme v rôznej ilegálnej tlači, ktorá sa už len ťažko dá čítať. Každé slovo „Istiny“, „Slobodnej Vojvodiny“ alebo „Našej Borby“ je celé ošúchané od podávania z ruky do ruky, ale predsa ešte možno z nich prebrať niečo i do nášho prvého čísla.

Takto sa pracuje v samej redakcii. V kníhtlačiarni je práca tiež v prúde, kým sadzači (sú iba traja: „báči“ Pribiš, Martin Sýkora a Ján Trusina) dokončujú prvú stranu časopisu, zatiaľ Janko Lehotský už tlačí krásnu červenú hlavičku časopisu s päťcípovou hviezdou. Červená hviezda!… Symbol slobody, bratstva a rovnoprávnosti!

(Úryvok z textu autora Andreja Kopčoka z čísla 117 Hlasu ľudu vydaného 20. októbra 1945 v Báčskom Petrovci)

Výber: K. Gažová

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs