Prispievajú k lepšej a zdravšej spoločnosti

Začiatok nového roka je vždy vhodnou chvíľou na zhodnotenie roka za nami. Aký bol minulý rok pre vaše združenie?

– Združenie Čepom do osmeha teraz už naozaj dosiahlo veľké úspechy. Udelili sme 69 pomôcok pre osoby s invaliditou, zozbierali sme zhruba 800 ton plastových vrchnáčikov. Našou pôvodnou ideou bol zber vrchnáčikov, no medzičasom sme umožnili občanom, aby pred sídlom nášho združenia mohli prinášať odpadový papier, sklo, plechovky, bioodpad, plastové fľaše… Na to sme naozaj hrdí, lebo denne sem príde naozaj veľa ľudí, ktorí prinášajú recyklovateľný odpad. V roku za nami sme vo ôsmich mestách organizovali akcie čistenia, kde sme zozbierali 12 ton komunálneho odpadu, z čoho 2 tony recyklovateľného, ako aj akciu čistenia brehov ústia rieky Sáva do Dunaja. Podstatou nie je očistiť okolie, ale edukovať občanov o tom, koľko nám je dôležitá naša planéta. Mali sme aj početné edukačné dielne po celom Srbsku. Dielní sa zúčastnilo zhruba 64-tisíc detí.

Na čo sú zamerané vaše dielne a aký je záujem detí o ne?

– Na dielňach sa zameriavame na šírenie empatie a solidarity voči osobám s invaliditou a voči nášmu životnému prostrediu. Myslím si, že je to základom pre naše deti, bez ohľadu na to, čím sa budú zaoberať. Dôležité je, aby pochopili, že majú pomôcť slabšiemu od seba, že je životné prostredie dôležité pre naše zdravie, ako aj to, že môžu byť hybnou silou vo svojich prostrediach. Deti tento druh edukácie prijímajú oduševnene. Máme teoretickú časť, v ktorej im prezentujeme, ako ony prispeli zberom plastových vrchnákov, učíme ich, čo je recyklácia a separovanie odpadu, a potom robíme mozaiku z plastových vrchnákov.

Vaša práca je zameraná aj na inklúziu osôb s invaliditou…

– Áno a sme hrdí na to, že sa nám v minulom roku podarilo zamestnať v našom združení tri osoby s invaliditou. Pre nás je dôležité, aby tie osoby boli rovnoprávnymi členmi spoločnosti. Sú to životné hodnoty, ktorými sa riadime. Čepom do osmeha nie je iba projekt, je to spôsob života.

Koľko trvalo obdobie, pokým ste sa z lokálneho združenia nestali celoštátnym?

– Roku 2012 týždenník Hlas ľudu bol prvým, ktorý zverejnil článok o nás. Vtedy sme zbierali vrchnáky pre Dávida Merníka a dva roky sme potrebovali, aby sme zozbierali tonu vrchnákov. Keď sme predali prvú tonu, nespali sme dve noci, natoľko sme boli šťastní. Teraz máme oveľa viac, viac ako 7-tisíc aktívnych volontérov, vyše 20 aktívnych koordinátorov. Začiatok bol v Novom Sade, v Pivnici bol sklad, no veľmi rýchlo všetci z okolitých miest rozpoznali náš zámer a tým spôsobom sme rozšírili našu akciu. Nie je iba tím z Nového Sadu zaslúžilý, ale aj koordinátori, ktorí bez žiadnej finančnej úhrady umožňujú, aby naša akcia žila. Oni sú zaslúžilí, prečo je akcia Čepom do osmeha úspešná na úrovni celej krajiny.

Pomohli ste mnohým osobám. Nemožno sa nespýtať na ten pocit, ktorý sa javí pri odovzdávaní pomôcok. Verím, že sú prítomné aj slzy, aj úsmev.

– Je to ten najlepší pocit. Je to pocit, ktorý nám pomáha prekonať všetky ťažkosti, keď si myslíme, že sa vzdáme všetkého, lebo ako v každej práci, aj tu sú vzostupy a pády. Od istej spoločnosti sme dostali kombík, čo nám umožnilo, aby sme našich volontérov zaviezli do domácností, v ktorých udeľujeme pomôcky, aby priamo videli výsledok venovania ich voľného času práci v našom združení. Iné je, keď vidíte na fotografii, a celkom iné, keď to zažijete, keď počujete rodičov, ktorí ďakujú za pomôcky, ktoré obľahčia život ich detí. Zatiaľ poslednú pomôcku dostal 10-ročný chlapec z Nišu. Jeho matka povedala, že mu elektrický vozík pomôže, aby sám odišiel do školy, na toaletu, aby sa napil vody. Sú to navonok malé veci, o ktorých možno ani neuvažujeme, a tie sú veľmi dôležité pre postihnuté osoby. Takisto keď sme v Novom Sade otvárali ihrisko prispôsobené deťom s invaliditou, bol aj jeden 16-ročný chlapec z Kačareva so svojím mladším bratom, s ktorým sa po prvýkrát hral na ihrisku. Prvýkrát, a mal 16 rokov. Vtedy som si naplno uvedomila, že existuje veľa detí, ktoré túžia po hre na ihrisku. V dnešnom čase sme všetci nespokojní, vždy ešte niečo potrebujeme, a potom, keď vidíme, s čím iní zápasia a ako žijú, pochopíme, že je zdravie najdôležitejšie a všetko ostatné už príde. Musíme počúvať ľudí okolo seba, byť pomocnou rukou, solidárni, lebo nikdy nevieme, čo prinesie zajtrajšok, a niekomu môžeme iba úsmevom a teplými slovami zmeniť deň.