O radostiach a starostiach otvorene

To najhoršie máme za sebou: tretí pondelok v januári.

Psychológ Cliff Arnall ho totiž definoval ako najdepresívnejší deň v roku. A keď sa k tomuto dátumu dostal vďaka svojej formulke na predpoveď najsmutnejšieho dňa v roku, zistil, že by tento deň, konkrétne 16. január 2017, mohol byť aj jedným z najdepresívnejších dní vôbec. Pri svojich výpočtoch bral do ohľadu nielen koniec sviatočnej nálady, uvedomenie si vzniknutých dlhov, veľa dní do najbližšej výplaty, predpoveď počasia, ale aj diania vo svete, ku ktorým nemôžeme byť ľahostajní: odchod Veľkej Británie z Európskej únie, nástup nového amerického prezidenta do Bieleho domu, konflikty medzi svetovými veľmocami, teroristické útoky, ekonomickú neistotu, úmrtia známych osobností v pomerne mladom veku, atď.

Ani sme nevedeli, aký rizikový deň sme len nedávno zvládli, však? Povianočné a ponovoročné vytriezvenie sme si síce uvedomili, ale nebrali sme to až tak tragicky: takmer arktickú zimu, ktorá k nám zavítala, mali sme tu už aj skôr, snehové radosti a starosti si môžeme užiť aj po návrate z práce… A už sme pri najlepšej terapii na neduhy súčasného uponáhľaného života: prísť z práce domov a užiť si rodinné zoskupenie. Najprv pomôcť hladným sýkorkám, potom si v teplej obývačke zachutiť na rozhovoroch pri kávičke, čaji a škoricových koláčikoch, ktoré tak krásne pripomínajú uplynulé pohodové dni…

Aj preto banujeme za sviatkami, keď sme celé dni mali len pre seba a svojich najbližších, na stretnutia s príbuznými, priateľmi, na návštevy. A napriek tomu, že sme nechtiac, spolu s novoročnými gratuláciami, dostali alebo preniesli ďalej aj chrípkovú „gratuláciu“, práve úprimné rozhovory nás obohatili. Žeby tie po sviatkoch boli zakázané, nedostupné? Kdeže! Len nezabudnime komunikovať navzájom. S kolegami, príbuznými, priateľmi; na autobusovej zastávke, v pracovnej prestávke, vo voľných chvíľach. Ani víkendy nie sú v novom roku zrušené!

Radi by sme si s vami – takto prostredníctvom komunikácie v novinách – zmenšili o polovicu prípadné starosti. Keby sa to dalo… Napríklad masové sťahovanie vojvodinských Slovákov do krajiny našich predkov, ktoré pokračuje aj v roku 2017. Počuli ste o tých približne 15 autobusoch, čo v týchto dňoch vyrazili s našimi spoluobčanmi na Slovensko? Odchádzajú žiaci a učitelia zo škôl, tanečníci, hudobníci a folklórni odborníci zo spolkov, farári z cirkevných zborov… Následky už cítime. Pri najbližších školských súvahách, pri blížiacich sa festivaloch a prehliadkach ich uvidíme aj v podobe čísel. Čísel výstrahy, upozornenia. Je to problém, ktorý neriešime, ale môžeme naň upozorňovať. Možno by do budúcna stačilo len inak sa organizovať. Zvážiť svoje sily, ambície, prípadne tu i tam niečo redukovať. Možno len dočasne.

Viete, ako sa povie: Ak sa s niekým podelíš o radosť, tá radosť sa zdvojnásobí, ak sa podelíš so starosťami, je to naopak, zostane ti len polovica z nich. Aká krásna myšlienka! Overte si jej platnosť čím skôr. A doprajeme vám zvlášť tú jej prvú časť, týkajúcu sa radosti.