Rozbory, prierezy, umiestnenie

30.sep 2016

Rozbory, prierezy, umiestnenie

Z medzinárodnej konferencie o nových podnikateľských modeloch

Z medzinárodnej konferencie o nových podnikateľských modeloch

Je to už viacročnou praxou, že Agentúra pre hospodárske registre Srbska pravidelne zverejňuje správy o stave ekonomiky, prípadne o spoločnostiach najlepších a tých málo úspešných. V duchu toho,  prezentovala prezentáciu s názvom 100 naj… hospodárskych spoločností v Srbsku v roku 2015.

Možno sa z nej dozvedieť, že je z veľkých Telekom (MTS) Srbsko prvý na zozname podľa zisku – vyše šestnásť miliárd dinárov – že, najväčšie podnikateľské príjmy realizoval Naftový priemysel Srbska (NIS) , že najväčší majetok a kapitál vlastní Verejný podnik Elektrohospodárstvo Srbska (EPS). Na tej druhej, negatívnej strane si možno všimnúť, že najväčšiu netto stratu má Farmakom zo Šabcu a najväčšie celkové straty Verejný podnik Srbijagas (čosi viac od 150 miliárd dinárov).

Hoci aj týchto pár udajov poskytujú aký-taký obraz našej ekonomiky, treba si všímať aj jej segmenty iné. Jedným z najdôležitejších, aspoň z aspektu perspektív a presadenia sa na trhu je i konkurencieschopnosť. Podľa správy s názvom Globálny index konkurencie 2016 – 2017, v zozname sledujúcom stav v 138 krajín, sme stúpli o štyri priečky, no stále sme len na 90.mieste. Všetky z okolitých krajín, vyjmúc Bosny a Hercegoviny (je na 107 pozícii) sú na tom lepšie od nás. Macedónsko je na 68., Chorvátsko  na 74., Albánsko na 80. pozícii.

O energetike sa rokovalo na 10. fóre v Zhromaždení APV

O energetike sa rokovalo na 10. fóre v Zhromaždení APV

Ekológia je odvetvím kde výrazne meškáme za vyvinutým svetom

Ekológia je odvetvím kde výrazne meškáme za vyvinutým svetom

Pozorujúc podľa kritérií, podľa ktorých sa hodnotí konkurencieschopnosť, Srbsko je podľa zdravotníctva a základného vzdelávania na 53 mieste vo svete. Keď ide o vysoké školstvo a rôzne školenia je na 69., zatiaľ čo je podľa infraštruktúry na 74 pozícii.

Najhoršie na tom sme podľa podindexu Inovácie a činitele sofistikovanosti. Tam sme medzi poslednými, až na 120. mieste vo svete. Nepreslávili sme sa ani na pláne účinnosti trhu výrobkov, účinnosti trhu práce, alebo v rozvoji finančného trhu. Inými slovami, aj tento index naznačuje, kde by sme sa hospodársky mali angažovať a orientovať viac a kde menej.

                                                                  Oto Filip

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs