Silvester – sviatok nových nádejí a potešení

Práve sa ukončil posledný 12. mesiac v roku, keď všetko bolo treba vypočítať, prepočítať, zúčtovať, vyúčtovať, dodať, podať a tu je už aj Silvester, teda Nový rok, keď sa treba nadýchnuť a opäť všetko pomaly zo začiatku po svätom kresťanskom poriadku…

Silvester je sviatok začiatku Nového roka. Podľa gregoriánskeho kalendára pripadá na 31. decembra. Teda v noci z 31. decembra na 1. januára svet oslavuje koniec starého a začiatok nového roka. Vo všetkých kultúrach, ktoré používajú ročné kalendáre, sa príchod nového roka oslavuje ako sviatok zmeny obdobia – odchod starého a začiatok nového obdobia. 1. január, deň, keď sa začína nový kalendárny rok, však nebol vždy stály a mnohé kultúry zaznamenali posun na jar alebo dokonca na jeseň.

V starovekom Egypte bol prvým dňom roka, ktorý padol v deň prepustenia Sothis (hviezdy Sírius), a oslavovali sa slávnosti na počesť bohyne Isis; pre Babylončanov, Peržanov a Číňanov, ktorí počítali posun roku jarnými rovnodennosťami, bol Nový rok sviatkom omladeného jarného slnka. Začiatkom roka bol s Grékmi aj slnečný pohyb (v Attike s letom, v Eolii so zimným slnovratom a v Sparte s jesennou rovnodennosťou); Židia Nový rok, nazývaný Roš hašana, oslavovali 1. a 2. dňa židovského siedmeho mesiaca (tišri); byzantský Nový rok sa oslavoval 1. septembra, tento dátum sa zachováva podnes ako začiatok cirkevného alebo liturgického roka; v byzantskom obrade 1. január podľa juliánskeho kalendára, ktorý používajú niektoré pravoslávne a východné katolícke cirkvi (t. j. katolíci východného obradu, napr. Ukrajinská gréckokatolícka cirkev, cirkvi, ktoré nepodliehajú kódexu kánonického práva latinskej cirkvi, ale sa riadia vlastným kánonickým právom), pripadá na 14. januára.

V starom Ríme sa príchod nového roka prvýkrát oslavoval 1. marca, niekedy okolo jarnej rovnodennosti, pretože sa vtedy príroda prebudila a dlhé noci ustúpili, kým krátke dni boli čoraz dlhšie. Od roku 153 pred Kristom starí Rimania oslávili Nový rok ako symbol začiatku nového života a nových nádejí do budúcnosti a tento význam sa zachoval dodnes.

Kresťanstvo sa dlho vyhýbalo oslave Nového roka. Až od 12. storočia cirkev prijíma 1. január za začiatok slnečného roka – v kultúrnom dedičstve románskych a germánskych národov je založená na starodávnej tradícii, novoročné zvyky slovanských národov sú spravidla novšie a predstavujú zmes cudzích vplyvov so zvyškami kultúry novonarodeného Slnka („mladé leto“). Konečne, silvestrovské oslavy sú oslavy Nového roka, ktoré sa konajú podľa gregoriánskeho kalendára 31. decembra, na Silvestra (nazvané podľa pápeža Silvestra I.), ktorý bol vyhlásený za svätého 31. decembra r. 335. Jeho tuzemské pozostatky sú uschované v Kostole sv. Silvestra v Ríme. Za Silvestrovho pontifikátu rímsky cisár Konštantín I. Veľký uzákonil Milánsky edikt (v r. 313 n. l.), v ktorom vyhlásil, že kresťanstvo sa stalo slobodným náboženstvom a môže rozhodovať, aj keď ide o osvojenie sviatku Nového roku.

Predsa hádam najdôležitejšia otázka, kedy sa začne budúci rok, však dodnes nie je vyriešená na svetovej úrovni.

V dejinách ľudstva po stáročia proti sebe „bojujú“ rozum a cit. Je dôležité, aby sme ponechali starosti v starom roku a pozreli sa do budúcna. Aby sme do nového roku vstúpili s novým potešením a nádejou, s nadchnutím a novou energiou. Aby sme najkrajšie priania poslali svojim najbližším, ľuďom dobrej vôle. A chcem veriť, že všetko ostatné príde na svoje miesto, chcem veriť, že ľudstvo kráča vpred pre dobro všetkých nás, pre dobro planéty!

Prajem pekný týždeň, ba celý rok vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!