Slabiny menšinovej kultúrnej autonómie

23.jún 2016

Slabiny menšinovej kultúrnej autonómie

Menšinová kultúrna samospráva, ktorá zastrešuje kolektívne práva národnostných spoločenstiev, nezačína srbskou legislatívou, ale možno povedať, že začína byť aktuálna po roku 1989.

Potreba po ochrane života a dôstojnosti ľudí hovoriacich „iným“ jazykom, veriacim v čosi „iné“, pestujúcich „iné“ obyčaje a tradície vo vzťahu väčšiny k menšine, resp. menšiny k väčšine, sprevádza však človeka od samotných začiatkov modernej civilizácie až podnes. Ide o univerzálne právo človeka na slobodný život v spoločenstve, v ktorom bezstarostne konzumuje aspoň základné životné potreby, týkajúce sa napr. národnostnej identity a príslušnosti k určitému kolektívu (spoločenstvu).

Ochrana kolektívnych práv menšín bola a zostala výzvou pre ľudstvo. Veď dejiny ľudských vzťahov dosvedčujú, že sa kolektívne práva rozširovali postupne, pričom niekedy zažiarili ako zornička, inokedy vyvolali náboženské, etnické a občianske vojny. V našej súčasnosti ochrana menšinových národnostných práv, ako je známe, je zakotvená v práve na kultúrnu autonómiu, ktorá je od roku 2002, resp. 2009 inštitucionalizovaná v národnostných radách národnostných menšín. Ide o zákonné afirmatívne opatrenie, čiže pozitívnu diskrimináciu, ktorá roky predtým bola známa v regióne.

Napr. v Slovinsku, ktorého najvyšší štátny akt za autochtónne menšiny s právom na založenie inštitúcie etnickej samosprávy uznáva talianske a maďarské spoločenstvo, ešte roku 1994 schválili Zákon o samospráve etnických komunít, ktorý podobne ako u nás upravuje oblasť ochrany národnostnej identity menšín. Relatívne veľký odtieň spočíva v spôsobe organizovania volieb do tamojších, podmienečne povedané, národnostných rád. Totiž voľby sa organizujú súbežne s lokálnymi voľbami, pričom sa hlasuje podľa väčšinovej zásady – okrúžkovaním mena a priezviska kandidáta na člena tzv. národnostnej rady, a nie názvu listiny, ako v prípade volieb do NRNM v Srbsku. Čiže šanca, že sa do zastupiteľskej menšinovej inštitúcie dostane skutočný odborník alebo opravdivý bojovník za menšinové práva, je oveľa väčšia než v prípade priamych volieb, ako ukázala prax v našej krajine v posledných voľbách do národnostných rád národnostných menšín roku 2014.

V prípade menšinových spoločenstiev v Slovinsku, ale aj v iných európskych krajinách je obdivuhodný stupeň vlastnej národnostnej uvedomelosti, ktorú reálne a v praxi ochraňujú a rozvíjajú nielen z finančných prostriedkov zo štátnej pokladnice, ale aj silným angažmánom v realizácii európskych projektov, čo v našom prípade, i keď máme prístup k predprístupovým fondom EÚ, zrejme absentuje. Deklaratívne sa veru vieme postarať o ustanovenie Komisie pre europrojekty (v rámci Výboru pre úradné používanie jazyka a písma), ale načo, či komu by sme ju aj uviedli do života?!

Na konferencii v Terste (Foto: V. Dorčová-Valtnerová)

Na konferencii v Terste (Foto: V. Dorčová-Valtnerová)

Prečo sa znovu a zase vraciame k téme inštitúcií menšinovej samosprávy? Prinútila nás k tomu nedávna medzinárodná konferencia Modely politickej účasti a samosprávy národnostných menšín v členských krajinách Stredoeurópskej iniciatívy v talianskom Terste. Keď len aspoň na chvíľku vykročíme spoza hraníc (vlastnej krajiny, menšiny, rodiny atď.), získame možnosť pozrieť sa na naše národnostné spoločenstvo z vtáčej perspektívy, ktorá hovorí o tom, že sme dobre organizovaná menšinová komunita, ale nám neraz chýba nadhľad a rozhľad.

Tie by nám umožnili rozvíjanie mentálnych a „technických“ kapacít príslušníkov (slovenskej) menšiny, ktorými by sme sa v dobe expanzie projektového a digitálneho spôsobu života a myslenia ľahšie zorientovali pri rozmiestňovaní kvalitných ľudských zdrojov – hybných síl našej slovenskej komunity pre budúce dni, mesiace, roky, ktoré sa chytia za pasy napr. aj so serióznymi EÚ projektmi. Lebo aj to je slabinou v našom súčasnom menšinovom reťazci.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs