ŽUPKOV (SK): Slávnosti s príchuťou krajanstva

V dedinke Župkov na Slovensku tento víkend bola vernisáž výstavy obrazov akademického umelca Pavla Čániho a insitného maliara Martina Papa z Vojvodiny.

Maličká dedinka učupená v náručí výsosti stromov. Zelená ako nádej na dobrotu a zrod snov. Tie ako perly rosy menia sa na skutočnosť v tráve stredoslovenských kopcov. Ostrý Grúň, ako pôvab názvu napovedá, je Rozprávkovom, od ktorého sa cestičkou dostaneme do ďalšej malebnej dedinky menom Župkov. Blízky potok Kľak a lesy pohoria Vtáčnik sú dostatočným dôvodom na to, aby sa toto prostredie stalo rodiskom rozprávok. A je azda niekto iný, kto ich vie tvoriť onakejšie ako umelci? Básnici na plátne rozkladajú svoju tvorbu v Základnej škole s materskou školou v Župkove…

V závoji slnečných lúčov 15. augusta stretávajú sa pri svojich dielach so starostom obce Jánom Tomášom a s riaditeľkou školy Ivetou Tomášovou výtvarníci z Vojvodiny. A vôbec, Slováci najslovenskejší.

Výstavu tvorby akademického umelca Pavla Čániho a insitného umelca Martina Papa uviedol a o vojvodinských Slovákoch porozprával na vernisáži výtvarný kritik Vladimír Valentík.

Do štvorčlennej vojvodinskej výpravy patril aj Andrej Meleg, ktorý vyniesol presne takto pre rokom v tričku so slovenským znakom na Kriváň srbskú vlajku. Mimochodom, tohto roku národný výstup na Kriváň vymenil práve na pozvanie Miroslava Bielika, predsedu Spolku slovenských spisovateľov, a Jána Tomáša (kolegov horolezcov z vlaňajšej výpravy) za návštevu Ostrého Grúňa, odkiaľ Miro Bielik pochádza a Župkova, kde sa uplynulý víkend slávnostne stretli Župkovčania – rodáci z celého sveta pri príležitosti 340. výročia založenia obce.

Dva dni osláv v rytme ľudových melódií tamojších folklórnych súborov ale aj hudobníkov z Moravy sa spájali s výstavou vzácnych hostí z Vojvodiny.

Od prvej písomnej zmienky o Župkove neďaleko Žarnovice uplynuli viac ako tri storočia. „Po konzultácii s Miroslavom Bielikom rozhodli sme sa obohatiť naše slávnosti aj o niečo nové. Výstavu krajanskej výtvarnej tvorby prezentujú samotní hostia z Vojvodiny,“ prihovoril sa s veľkou úctou k návšteve starosta Ján Tomáš.

K jubileu obce zablahoželal a prospech do ďalších rokov poprial hostiteľom za všetkých Vladimír Valentík. I jeho udivila krása tunajšeho spôsobu života a vrchy vzbudili obdiv: „Odniekiaľ z týchto stredoslovenských hôr sa aj naši slovenskí predkovia dostali na Dolnú zem. Župkov je krásne malé prostredie s veľkým srdcom, lebo je v ňom miesta aj pre krajanov za druhou hranicou. Prišli sme sem ako svoji k svojim.“

Vladimír Valentík oboznámil domácich o živote, histórii i súčasnosti 50 000 Slovákov zo slovenských obcí vo Vojvodine, o kraji medzi Dunajom a Tisou, o Kovačici, Padine a Starej Pazove. Vyzdvihol i tradície vzdelávania a kultúry, neopomenul ani prvú knižnicu v Báčskom Petrovci a Slovenské národné slávnosti. Práve tie sa stali takto pred rokom prvou linkou v maľovanom obraze spolupráce obce Župkov a tvorcov z Vojvodiny. A ako sa patrí na krajanov vydavateľov, zdôraznil aj on výročie slovenskej vojvodinskej tlače a organizovanej vydavateľskej činnosti. Pri tejto príležitosti sa knihy Slovenského vydavateľského centra dostali opäť raz na správne miesto ako dar školskej knižnici.

Insitná tvorba ako súčasný segment výtvarnej tvorby preslávila Vojvodinu na celom svete. Stredoslováci však majú príležitosť len zriedka  vidieť diela insitných umelcov.

Tradíciu kovačickej a padinskej pôvodnej tvorby reprezentoval v Župkove predstaviteľ strednej generácie autorov Martin Pap. Insitnú maľbu stvárňuje i on ako svet plný optimizmu. Lásku k tvorbe a k bytiu tak prenáša do každodenného sveta, ktorý nie je vždy taký pestrý.

Martin Pap s nadšením a úprimnou radosťou priblížil Župkovčanom svoju poetiku stvárnenú v podobe banátskej roviny, plnej magických obrazov z dedinského života.

Pavel Čáni začal svoje výtvarné školenie v Trnave, neskôr pokračoval v Novom Sade a roky učil na gymnáziu v Petrovci. Grafika i maľba jeho posledného obdobia sú dôkazom hĺbkotlačovej techniky i maľby, pričom svoje diela ozvláštňuje produktom ľudovej kultúry – tradičná handrovka okrem svojej úžitkovej hodnoty dostáva tak aj estetickú hodnotu. Jeho tvorba aj na tejto výstave vzbudila záujem práve preto, že sa odvoláva na ľudovú tradíciu. Postmoderným spôsobom ju aplikuje v súčasnom výtvarníctve.

„V rámci výtvarného prejavu hovoríme všetci univerzálnym jazykom, ktorý sprostredkúva slovenské myšlienky v širšom meradle,“ prihovoril sa na vernisáži Pavel Čáni a ako niekdajší pedagóg dodal: „Mimoriadne ma teší, že výstava je v škole a že tu teraz môžem stáť. Akoby sa tým uzatváral jeden kruh. Verím, že toto je nový začiatok.“

Dotkli sme sa vďake tvorbe spriaznenosti Slovákov zo stredného Slovenska a krajanov na Dolnej zemi.. Veď tradícia vštepená pred 270 rokmi do vojvodinskej roviny stále rodí ovocie… pokým ju budú umelci zalievať farbami… a slovami… a písmenami… a živým umením.

Monika Necpálová