Slovinec Tadej Pogačar vyhral na Tour de France 2026

Slovinský cyklista Tadej Pogačar z tímu UAE Team Emirates XRG vyhral celkovú klasifikáciu po piatykrát a tretíkrát za sebou. Vyrovnal sa tak absolútnym legendám tohto športu – Eddiemu Merckxovi, Bernardovi Hinaultovi, Miguelovi Indurainovi a Jacquesovi Anquetilovi.

Slovinec pritom túto métu dosiahol ako historicky najmladší pretekár. Okrem najdôležitejšieho žltého dresu opäť predviedol svoju všestrannosť a na tohtoročnej trase si pripísal aj päť individuálnych etapových víťazstiev. Na čele celkového poradia sa usadil po zisku prvého triumfu v tretej etape a hoci žltý dres na dva dni prenechal Nórovi Traeenovi, od šiestej etapy už vedenie nepustil. Kľúčový moment pretekov prišiel v pätnástej etape, keď po páde musel odstúpiť jeho najväčší rival Jonas Vingegaard.

Slovinský šampión napokon triumfoval s náskokom 6 minút a 26 sekúnd pred Belgičanom Remcom Evenepoelom. Tretie miesto obsadil Pogačarov tímový kolega Isaac del Toro, ktorý si zároveň domov odniesol biely dres pre najlepšieho mladého jazdca.

Zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže si vybojoval Dán Mads Pedersen a bodkovanú trofej pre najlepšieho vrchára získal Ekvádorčan Richard Carapaz.

Nedeľná záverečná 21. etapa musela byť pre bezpečnostné opatrenia a požiare na juhu Francúzska skrátená. Celková dĺžka trasy sa skrátila so štartom a cieľom priamo na parížskych Champs-Élysées.

V dramatickom závere sa odohral únik dvoch veľkých mien. Holanďan Mathieu van der Poel vyrazil vpred a v závese za ním bol práve nováčik medzi legendami – Tadej Pogačar. Hoci sa v posledných stovkách metrov dotiahlo zvyšok šprintérskeho poľa, Van der Poel odolal tlaku súperov a cieľovú pásku preťal ako prvý pred svojím tímovým kolegom Jasperom Philipsenom.

Keď sa vrátime k tomu, čo Pogačarovi prinieslo triumf, musíme sa vrátiť k jeho útoku v Pyrenejach v 6. etape, keď získal náskok pred jeho hlavným rivalom Jonasom Vingegaardom z tímu Visma–Lease a Bike.  Pogačar potom tento náskok ešte navýšil víťazstvami v horských etapách v Masívne Central v 10. etape, vo Vosges v 14. etape a v 19. etape s dojazdom na Alpe d’Huez vo francúzskych Alpách.

Druhé miesto v celkovom poradí, ako sme spomenuli, obsadil Remco Evenepoel. Po odstúpení Vingegaarda v dôsledku pádu v 15. etape predviedol Evenepoel silný výkon a zaistil si druhé miesto, pričom si pripísal svoje prvé víťazstvo v horskej etape na Plateau de Solaison v 15. etape a následne vyhral individuálnu časovku do Thonon-les-Bains na začiatku tretieho týždňa.

Posledný stupeň na pódiu obsadil Pogačarov mladý tímový kolega a nováčik na Tour Isaac del Toro.

Vďaka dobrým výkonom v horách s ostatnými kandidátmi na celkové poradie sa del Toro posunul na tretie miesto tesne pred záverečným týždňom.

Preteky zasiahla vlna horúčav, pre ktorú boli dve etapy skrátené a pravidlá sa uvoľnili, aby sa jazdcom umožnilo dodržiavať hydratáciu. Pred 15. etapou boli Pogačar aj Vingegaard v noci testovaní na drogy a doping, čo vyvolalo diskusiu o tom, či je takýto zásah prijateľný, alebo či by sa mal akceptovať v záujme zaistenia čistého športu.

Bodovaciu súťaž vyhral Mads Pedersen. Hoci vyhral iba jednu šprintérsku etapu, Pedersen sa pravidelne umiestňoval na rýchlostných prémiách a zbieral body aj v ostatných šprintérskych dojazdoch.

Tak má svetová cyklistika za sebou ročník, ktorý sa zlatými písmenami zapísal do histórie. Tadej Pogačar opäť ukázal, že patrí medzi najväčších velikánov, akých kedy tento šport videl.