„V etudách z gymnaziálneho kuratória mali sme možnosť vrátiť sa o jedno storočie späť, vypočuť si malú časť textov, ktoré odzneli pri zakladaní gymnázia, pri organizovaní výstavby majestátnej budovy, tá aj dodnes stojí na pevných základoch, ktoré položili dnes duchom a slovami prítomní tunajší roduverní dejatelia. Ďalšie kroky a roky v histórii gymnázia ste písali, vážení prítomní, aj vy gymnazisti.
Meno gymnázia pyšne odznievalo a odznieva celým storočím slovenského bytia v týchto našich končinách.
Na dnešných a budúcich generáciách sú ďalšie úspešné kroky a roky tohto chrámu našej vzdelanosti,“ týmito slovami sa hercom a všetkým prítomným po ukončení nekaždodenného programu Etudy z gymnaziálneho kuratória v piatok 9. augusta v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára poďakovala riaditeľka Anna Medveďová.
Prítomných na podujatí herci priamo zaviedli do minulosti a doslova na tvári miesta vrátili do roku 1918, keď sa zrodila idea o založení gymnázia v Petrovci.
Autorský program, pod ktorý sa ako scenáristka a režisérka podpisuje Katarína Melegová-Melichová, si malo možnosť pozrieť početné auditórium.
V ňom sa predstavili: Igor Feldy ako farár Samuel Štarke, Ján Vida ako kaplán a profesor Štefan Kvas, Andrej Matúš ako učiteľ a prvý riaditeľ Július Kubáni, Miroslav Babiak ako učiteľ, spisovateľ a národovec Ján Čajak, Ivan Sabolčki ako učiteľ a národovec Michal Kellenberger, Anna Chrťanová-Leskovac ako národná dejateľka Adela Greisingerová, Ondrej Brna ako dobrodinec apko Králik a Viera Dorčová-Babiaková ako dobrodinka nevesta.
Minulosť v súčasnosti
„Ctené zhromaždenie, prosím, aby Pán milujúc národ svoj pomohol úspešne v prospech našich potomkov a celého nášho národa vybudovať školu, ako stojí v Evanjeliu podľa Lukáša: „Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený.“ Amen. Zvolal som vás na dnes večer 27. novembra roku Pána 1918 sem do Garajovej školy, aby sme sa zamestnávali jedným jediným, a tým je založenie slovenského gymnázia v Petrovci,“ hovoril Štarke.
„Pomaly nám usychajú slzy za tými, čo sa z vojny nevrátili, prišla sloboda, a tak je načase myslieť na dobro a perspektívu našich potomkov a celého nášho národa. Vítam vás, miestni cirkevní učitelia, roduverná inteligencia, národnostne aktívni remeselníci, obchodníci, roľníci, vítam všetkých vás, ktorým leží na srdci blaho našich potomkov a nášho národa, lebo bez školy, bez vzdelania to nie je možné,“ pridal Kvas.
„Som hrdý, že medzi nami je toľko národnostne uvedomelých a priebojných ľudí a že ste jednotnej mysle, aby sa v Petrovci vybudovalo slovenské gymnázium. Lebo pri jeho výstavbe nám bude načim veľa síl a peňazí. Preto je dobre, že je tu toľko ochotných ľudí, ktorí všetkými svojimi fyzickými a duchovnými silami a podľa potreby, verím, aj hmotnými prostriedkami budú pomáhať pri realizácii tejto idey. Musím sa vás ešte raz spýtať, ste pevne rozhodnutí stáť za touto ideou?“ opýtal sa Kubáni.
Na to mu všetci prítomní, aj terajšie publikum, odpovedali: „Áno.“
„Škola bez žiakov nebude fungovať. Preto navrhujem, aby sme propagovali myšlienku gymnázia na každom kroku. Myslím tým nielen na vyššie triedy ľudových škôl, ale aj v našich chrámoch Božích, na svadbách, na krstinách, zabíjačkách, priadkach a ak bude načim, tak ísť aj z domu do domu, po uliciach,“ prízvukoval Kubáni.
„Ako každý rok, aj tento plánujeme v Petrovskom spevokole zorganizovať silvestrovský večierok. Navrhujem, aby sme založili gymnaziálny fond, ktorý bude spravovať Slovenská sporiteľňa v čele s jej správcom Jánom Grúnikom. My všetok zisk zo silvestrovského programu dáme do tohto gymnaziálneho fondu,“ zapojila sa do diskusie Adela.
„Paralelne nám načim robiť aj na zbieraní peňazí na výstavbu gymnaziálnej budovy. Lebo ja verím, že záujem o toto učilište bude v našom národe a nebude môcť dlho fungovať v existujúcich budovách. Tieto niekedy nestačia ani pre žiakov ľudových škôl a kdežeby gymnázia,“ napomenul Kellenberger.
„No, vidím, že roboty budeme mať dosť. Ďakujem vám za ochotu, že ste sa aj v tomto mrcha počasí brodili blatom a dažďom, ale som presvedčený, že toto budú pamätlivé chvíle nielen v našich životoch, ale že si na ne budú mať dôvod spomínať aj mnohé generácie v budúcnosti. Tak dobrú noc a nech Pán požehná naše ďalšie kroky,“ uzavrel Štarke.
Zdramatizované dialógy pôvodom z originálnych zápisníc gymnaziálneho kuratória boli popretkávané spevom Komorného zboru Musica viva v čele s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou. Tiež hudobnými číslami klaviristky Ivety Kováčovej, flautistky Marty Milašinovićovej, klaviristu Mareka Stupavského a huslistky Ivany Ivaničovej s klavírnym sprievodom Ivany Šoškićovej.