Spolupráca je vynikajúca

SLOVO DALO SLOVO: PhD. TIBOR PAPP, RIADITEĽ INŠTITÚTU INFORMATIKY A ŠTATISTIKY (INFOSTAT), BRATISLAVA

Inštitút v čele ktorého Dr. Papp je, má mnohé poslania a činnosti, od riešenia relevantných výskumných, metodických a vývojových úloh po vypracovanie rýchlych odhadov a krátkodobých predikcií, či zaoberanie sa demografickými údajmi zo sčítaní. Ako účastník SEEMIG projektu, zaoberajúceho sa otázkami migrácií, riaditeľ Papp pobudol nedávno v Belehrade. A tém na rozhovor bolo viacej.

– Spolu s našim Republikovým štatistickým úradom a inými partnermi ste aktérmi projektu v rámci európskeho programu Juhovýchodná Európa…

– Ako INFOSTAT prvýkrát spolupracujeme so srbskou štatistikou  v projekte takéhoto rozsahu. s 28. účastníkmi, participantmi na ňom. Tá spolupráca je vynikajúca, zatiaľ všetko robíme podľa plánu. Srbskí kolegovia sú erudovaní odborníci a máme radosť, že môžeme s nimi  spolu robiť.

– Ako je Slovensko na tom s migráciami a na čo sa vy konkrétne zameriavate?

– My na Slovensku nejaký významný problém s migráciou nemáme, na rozdiel od Srbska kde presuny obyvateľov bežia desaťročia a ešte sa neskončili. Náš prínos k projektu, čo aj pre Srbsko bude prínosom, sú prognózy do roku 2050 ohľadne migrácií. Prognózy sa počítajú podľa toho čo . Prognóza je vlastne  o tom čo očakávame, že bude v tejto oblasti do uvedeného roku.

– Tak ako aj v Srbsku, i na Slovensku prebiehalo predvlani sčítanie ľudu. Aké sú tie základné demografické trendy: klesá aj u vás ráznejšie počet obyvateľov ako u nás?

– Tak u nás, ak nechcem veľmi nadsadzovať, sa držíme nad hladinou, no je to len také malé percento. Neubúdame, rastieme, ale je to v podstate mizivé percento.

– Jednou z našich príznačnosti je i rozličná vyvinutosť oblasti…

– Regionálne rozdiely sú aj u nás veľké, možno až obrovské. Máme Bratislavu a možno Košice na východe, kým je zbytok Slovenska regionálne menej rozvinutý. Je tam menej práce, takže ľudia chodia za robotou do dvoch najväčších miest…

– Aj do zahraničia?

– Tiež. Napríklad do Rakúska kde sa hľadajú opatrovateľské služby  vo veľkých množstvách. Taktiež do Írska, Anglicka, kde odchádza menšie množstvo ľudí. Pre zahraničie sú zaujímavé i také naše profily ako sú odborníci na informačné technológie, ktorých je pomerne málo. Predvlani bol štrajk lekárov, takže i títo odchádzajú za lepším platom, za lepšou kariérou do zahraničia. A to aj pociťujeme.

– V štatistike ste očividne doma. Venujete sa jej celý život?

– Ani nie. Ja som politológ. No dá sa to zladiť jedno s druhým, lebo i politológovia potrebujú dáta. Bez toho sa ťažko robí niečo v dnešnom svete. Štatistika nám dáva čísla, ktorých sa musíme držať, no ich interpretácia môže byť aj voľná…

                                                           Oto Filip