Spomienka na Samuela Štarkeho (1888 – 1959)

Rok, končiaci troma magickými osmičkami, neostal výnimočným len pre tri, po sebe idúce rovnaké čísla.

Dňa 27. marca 1888 sa v turčianskej záhradke, vo významnom rodisku Jána Kollára i Štefana Krčméryho, v Mošovciach, narodil významný dolnozemský aktivista, ev. kňaz Samuel Štarke.

V týchto dňoch si pripomíname 55. výročie jeho úmrtia. Štarke sa dožil 71 rokov, naplnených krajanskými aktivitami a službou Bohu, ktoré napĺňal najmä medzi Slovákmi žijúcimi vo Vojvodine. Štúdiá zamerané na prípravu jeho profesijnej dráhy evanjelického kňaza absolvoval v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, na evanjelickej teologickej akadémii v Bratislave i na univerzitách v Rostocku a Lipsku. Po doštudovaní škôl veľmi krátko pôsobil vo Vrútkach, na Slovensku. V roku 1913 prijal pozvanie do petrovského cirkevného zboru,  ktorý pod jeho vedením dosahoval značných úspechov. Po ukončení prvej svetovej vojny sa angažoval aj politicky. Vstúpil do SNS, stal sa členom Veľkej národnej skupštiny Vojvodiny a členom jej výkonného orgánu Veľkej národnej rady.

Po roku 1921 pokračoval najmä v budovaní slovenskej evanjelickej cirkvi v Juhoslávii. V tomto čase bol jednou z najdôležitejších osobností, ktoré sa podieľali na vzniku slovenského gymnázia v Petrovci. Práve preto, že gymnázium nebolo zriadené v Novom Sade, ale v Petrovci, ho mohli navštevovať i deti z chudobnejších rodín. Prvotne gymnázium pôsobilo bez vlastnej budovy – v štátnej škole a v súkromnom dome Pavla Boldockého. Samuel stál pri budovaní gymnázia v čase položenia prvého kameňa v roku 1922, i v čase začiatkov výučby.

Spolupodieľal sa i na založení kníhtlačiarne v Petrovci. Medzi prvými tlačenými knihami nájdeme jeho preklad Lutherovho Malého katechetizmu. Jeho práca sa uberala aj redaktorsky. Zostavil prvých šesť ročníkov Národných kalendárov, prispieval do dolnozemských periodík.

Keď v auguste 1932 vznikla Matica slovenská v Juhoslávii a na jej čelo sa postavil Dr. Ján Bulík, Štarke pôsobil ako jej podpredseda. V roku 1935 sa stal tretím predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii.

Popri ostatných funkciách sa počas celého života angažoval najmä ako kňaz, vynikajúci rečník a administrátor evanjelickej cirkvi. Keď 5. marca 1957 odišiel na dôchodok, na rodné Slovensko, do Bratislavy, spolu s ním odišiel i Biskupský úrad z Petrovca do Nového Sadu. O dva roky neskôr, 6. apríla 1959, zomrel. Jeho pozostatky boli uložené na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.

Zuzana Pavelcová