V stovke aj slovenské romány

31.okt 2015

V stovke aj slovenské romány

Edícia prekladov slovanských kníh

Edícia prekladov slovanských kníh

NOVÉ PREKLADY NA VEĽTRHU

Edícia Sto slovanských románov pod hlavičkou Fóra slovanských kultúr akcentuje rozmach jazykovo podobných literatúr. Slovanské národy možno majú veľa spoločného, ale vieme o sebe navzájom? Práve knihy môžu byť prostredníkom medzi nami. Dôkazom bola aj veľká výstava titulov z Edície Sto slovanských románov na Belehradskom knižnom veľtrhu.

Medzi nimi sa objavuje aj slovenská literatúra preložená do srbčiny: Posledný kôň Pompejí Pavla Vilikovského, Nenapísaný román Stanislava Rakúsa, Koniec hry Dušana Mitanu, Ornament Vincenta Šikulu či Tábor padlých žien od Antona Baláža. Očakáva sa román Dušana Kužela Lampa. Edícia obohacuje naše povedomie o kontext slovanských reálií, približuje medzištátne životy autorov, ktorí žili počas svojho života v rôznych štátoch na území Európy. Romány sú zároveň dôkazom umeleckej kvality a estetiky.

„Projekt Sto slovanských literatúr predstavuje súčasnú slovanskú kultúru aj v širšom, západnom či celosvetovom, kontexte,“ poznamenal riaditeľ vydavateľstva Arhipelag Gojko Božović na prezentácii edície v stredu 28. októbra na knižnom veľtrhu v Belehrade. Vyzdvihol ešte jednu dôležitú vec: „Máme len veľmi málo prekladateľov slovanských jazykov. Kto bude prekladať o 20 – 25 rokov?“

Spomenuté slovenské romány podpisujú prekladateľsky Zdenka Velentová-BelićováMichal Harpáň. Práve on preložil aj knihu Čarovný papagáj a iné gýče, ktorá vyšla pod hlavičkou Arhipelagu a Slovenského vydavateľského centra počas veľtrhu. Autor Pavol Vilikovský sa vo svojej knihe poviedok zamýšľa nad tým, prečo je gýč takým pokušením pre dobrých spisovateľov. Odpoveď môžete hľadať spolu s ním dnes už aj v srbskej literatúre.

Monika Necpálová

M. NECPÁLOVÁ
M. NECPÁLOVÁ

MONIKA NECPÁLOVÁ (1985) S redakciou týždenníka Hlas ľudu spolupracuje teraz druhý rok. Ako novinárka pochádzajúca zo stredného Slovenska prispievala niekoľko rokov do periodík na Slovensku, podieľala sa na činnosti viacerých novinových portálov a neskôr pôsobila tri roky v Prahe v krajanskej redakcii magazínu Slovenské dotyky. Blízka jej je krajanská problematika; siaha predovšetkým po analytických a beletristických žánroch, v časopise Zorničke svoju tvorbu zameriava na deti. Venuje sa kultúre, dôraz kladie na človeka a so záľubou píše i dokumentárne reportáže. Kontakt: necpalova@hl.rs