Šiesty mesiac v roku podľa finančných ukazovateľov nie je o nič iný, ako ostatných jedenásť. Ani v júni v našich peňaženkách nezvyšuje na luxus, napríklad v tvare kúpy novej dámskej tašky, dobrých letných tenisiek či skateboardu pre dieťa.
Žeby naozaj šlo o luxus – v krajine, v ktorej pred koncom každého mesiaca priemerná rodina na jedálnom lístku má iba chlieb, soľ a mlieko? Áno, je to luxus. Aj letné prázdniny a dovolenka pri mori, na ktorú sa viac mesiacov peniaze odkladajú do tzv. čierneho fondu, lebo na zachovanie mentálneho zdravia každá rodina potrebuje aspoň niekoľko dní mimo domu, mimo stresu a problémov. Hoci zaťahovanie opasku prináša nervozitu aj pred kúpaním, aj po kúpaní v slanej vode a nadobudnutí bronzovo-hnedej farby na piesočnej pláži.
Nervózni boli občania aj v tento štvrtok, keď srbská vláda schválila zvýšenie ceny elektriny o 12 percent, i keď sa vraj veľmi usilovala, aby k tomu neprišlo, ale MMF, diktujúci našu monetárnu politiku, ktorej akoby hlavnou charakteristikou bolo žmýkanie občanov, prísne zazrel a – máme to! Viac peňazí – ale na účtoch, ktoré v prípade nezaplatenia môžu priniesť tmisko do našich príbytkov. Akoby sme čierneho už nemali dosť…
Od augusta teda budeme mať drahší elektrický prúd, čo v konečnom dôsledku môžeme využiť v náš prospech. Môžeme konečne začať so šetrením elektrickej energie. Zhasnúť svetlá v obývačke, keď svieti slnko alebo keď sledujeme televízny program. Nezapájať v noci žiarovky na terasách, lebo tým spôsobom nielenže ušetríme elektrickú energiu a peniaze, ale natrápime zlodejov pri krádeži (hm, či naozaj?!).
Môžeme namiesto veľkej spotreby elektriny v našej domácnosti častejšie vyjsť na prechádzku. Veď predvečerné prechádzky s vôňou líp a lahodným zvukom čvirikania vtákov nás môžu zaviesť k spoznaniu, že práve v našej základnej škole alebo kultúrno-umeleckom spolku, okolo ktorých práve vykračujeme, usilovné učiteľky a učitelia alebo režiséri pripravujú deti do života – aj prostredníctvom divadla. Vtedy pochopíme, že bez ohľadu na finančné problémy človek vždy môže siahnuť po duchovne a kreativite. To nám dokázal aj nedávny festival slovenského detského divadla v Starej Pazove, ktorý bol mimoriadne úspešný, kvalitný, plodný, i keď, podľa divadelných odborníkov, v niektorých častiach sa nevyhol nedopatreniam.
Áno, práve divadelné umenie už stáročia robí zázraky, keď akumulované city, frustrácie, či stres dokáže vyhodiť von z človekovho organizmu – katarziou, očistou. Ono nám aj poukazuje na ľudské chyby, nedostatky a maniere. Na vlastných chybách sa učí najlepšie! Či možno ani nie…
Vladimíra Dorčová-Valtnerová