Svet nebude nikdy ako predtým

✎ 5.apr 2020

Prvé ekologické pravidlo znie: v prírode je všetko spojené so všetkým.

Človek nie je len členom svojej bezprostrednej sociálnej komunity, ale je tiež členom oveľa širšej komunity, ktorá sa skladá z celého živého sveta vôkol neho – človek a príroda sú jedno. Ak v tomto reťazci vynecháme iba ohnivko, máme situáciu, ktorá sa práve šíri po celom svete.

Takmer všetky infekčné choroby začínajú ako infekčné choroby dýchacích ciest. Žiaľ, situácia bola odhalená v Číne v polovici decembra 2019 a svet s tým oboznámili v januári 2020, keď mnohí ľudia už boli infikovaní. Príliš neskoro. Prudká fluktuácia ľudstva umožnila jeho šírenie. Je ťažké ošetriť 500 000 pacientov za jeden deň, najmä ak je už u pacienta zložitý klinický obraz, keď je potrebná respiračná podpora. A pri vírusových ochoreniach neexistuje liečba, iba symptomatická terapia.

Je čas zamyslieť sa, ako budeme fungovať ďalej.

Po pandémii, ktorá nás práve postihla, svet nebude nikdy ako predtým. Preto dúfam, že sa z tejto pandémie aj niečo poučíme. Ak nie, ďalší krok bude ešte desivejší… Bohužiaľ, ľudia majú najčastejšie krátku pamäť a po každom napomenutí znova túžia po hmotnom bohatstve: treba nám zohnať čím väčší dom, čím lepšie auto, bohatší stôl, vyrobiť čím viac zbraní…! Stali sme sa bohatšími v priebehu storočí… a nakoniec nás planéta striasa zo seba.

O čo ide, vážení, v čom je podstata veci?

Začnime každý od samého seba… pozrieť sa treba na seba a opýtať sa, ako by sme mohli byť lepší, viac ochrániť prírodu, naše celkové prírodné a sociálne prostredie. Potrebujem menej materiálneho a oveľa viac duchovného… toto je koniec, ak sa ľudské uvažovanie podstatne nezmení.

Mnohí z nás si pomyslia: Len nech sa už toto skončí.

Budeme mať opäť príležitosť vrátiť sa k správnym hodnotám a čeliť im. Dozvieme sa viac počas nášho spoločného nažívania.

Uvažujme o tom, čo môžeme urobiť, aby sa náš život stal zmyselnejší.

V chorom ekologickom systéme nemôžeme byť zdraví!

Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň. Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.