Obroda – nový život 

8.apr 2020

Pred nami je najväčší kresťanský sviatok –pripomínanie si Ježišovho vzkriesenia alebo – zmŕtvychvstanie, ktoré nám je práve v týchto dňoch viac než potrebné. Potrebné je v pokoji si naň spomenúť a načerpať nové sily.

Veľká noc je sviatok, ktorý oslavujeme po židovskom veľkonočnom sviatku (po hebrejsky Pesach) v prvú nedeľu po splne, ktorý pripadne na deň jarnej rovnodennosti alebo ihneď po nej. Veľkonočné sviatky alebo zmŕtvychvstanie sú sviatky pripomínajúce vzkriesenie Ježiša z mŕtvych, ktoré je v Novej zmluve opísané ako udalosť, ktorá sa stala v tretí deň po Jeho ukrižovaní Rimanmi na Kalvárii v 30. roku n. l.

Pomenovania Veľkej noci (nem. Ostern, angl. Easter, franc. Pâque,  špan. Pascua) majú pravdepodobne rovnaký pôvod. Keď ide o etymológiu názvov, existuje niekoľko teórií. Okrem mena Veľká noc sa v ruštine a v gréčtine používajú aj názvy odvodené zo slova Pesach (rus. Па́сха, gréc. πάσχα). V exjuhoslovanských a východoslovanských jazykoch sú tiež názvy: bul. Великденъ, maced. Велигден, ukr. Великдень, staroslov. Великъ дьнь, podľa starého pravopisu slovko Velikden, čo znamená – veľký deň. V západoslovanských jazykoch sa používa názov Veľká noc, t. j. slovin. Velika noč, poľ. Wielkanoc, čes. Velikonoce atď. Všetky názvy okrem Veľkej noci sú národného pôvodu. V prípade východných kresťanov môže Veľká noc pripadnúť najskoršie na 4. apríla a najneskôr  na 8. mája a u západných kresťanov sa vždy časovo zaraďuje medzi 22. marcom až 25. aprílom.

Veľká noc je najväčší kresťanský sviatok v česť príchodu Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý sa obetoval za iných, ktorý seba obetoval za hriechy ľudstva. Veľká noc je príležitosť pre nás všetkých opýtať sa samých seba, práve v túto chvíľu, či sme pripravení na akúkoľvek obeť za iných, či sme prichystaní čohokoľvek sa zriecť – pre lásku, porozumenie, pre všeobecné dobro?

Veľká noc je deň, kaď si všetci spomenieme na svojich najbližších, na znovuzrodenie prírody, ktorá nám každú jar prináša nádej a vieru v obrodu – a nový život.

Vážení, v týchto ťažkých dňoch všetkým vám a nám, našim čitateľom, duchovenstvu a veriacim, ktorí veľkonočné sviatky oslavujú, prajem zdravie, lásku, vzájomnú úctu a porozumenie, aby sme nezabúdali na to najvzácnejšie – pokoj v duši.

Život je otvorenie a zatvorenie očí. Záleží iba na tom, čo po krátkom mihnutí uvidíme.

Prajem pokojné sviatky vám a nám všetkým. A ďakujem, že sme!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.