Život nám prinesie to, čo si zaslúžime!

✎ 22.apr 2020

Vážení, spomeňme si na Deň Zeme (angl. Earth Day). Je to názov sviatku, ktorý si 22. apríla každú jar pripomínajú občania takmer v celom svete, aby preukázali podporu ochrany životného prostredia. Tento sviatok je inšpirovaný pôvodným dňom Zeme, ktorý sa konal počas osláv jarnej rovnodennosti (lat. aequinoctium) 21. marca a ohlasoval príchod jari. V podstate ide o deň upozorňujúci ľudí na dosahy znečistenia a ničenia životného prostredia a jeho cieľom je zvýšiť informovanosť ľudí a zaujať ich environmentálnymi hrozbami našej planéty, ktoré sú, žiaľ, už v pokročilom štádiu.

V roku 1969 na konferencii UNESCO v San Franciscu mierový aktivista John McConnell (1915 – 2012) navrhol deň uctievania Zeme a konceptu mieru, ktorý sa bude oslavovať najskôr 21. marca 1970, v prvý jarný deň na severnej pologuli. Tento deň prírody bol neskôr schválený vyhlásením McConnella a podpísaním generálnym tajomníkom OSN pri OSN. O mesiac neskôr americký senátor Gaylord Nelson navrhol myšlienku usporiadať celonárodné environmentálne vyučovanie 22. apríla 1970. Najal si mladého aktivistu Denisa Hayesa (1944) ako koordinátora.

V Deň Zeme v roku 2016 približne 120 krajín podpísalo dohodu v Paríži. Toto podpísanie splnilo kľúčovú požiadavku na nadobudnutie platnosti historického návrhu zmluvy o ochrane podnebia prijatého na základe konsenzu 195 krajín prítomných na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2015 v Paríži.

Deň Zeme sa oficiálne oslavuje od roku 1992, keď počas konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiru koordinovali rozsiahly program na podporu trvalo udržateľného rozvoja, na ktorom sa zúčastnilo veľké množstvo vládnych a mimovládnych zástupcov. Valné zhromaždenie OSN na návrh bolívijskej vlády v roku 2009 vyhlásilo 22. apríl za Medzinárodný deň Zeme.

Dnes Deň Zeme oslavuje viac ako miliarda ľudí vo viac ako 193 štátoch sveta, a tak sa tento sviatok stal najväčším sekulárnym sviatkom, do ktorého sú zapojení ľudia spoločne bez ohľadu na pôvod, vieru či národnosť. Preto sa postarajme o svoje životné prostredie a chráňme si našu ohrozenú matku Zem.

Život nám prinesie to, čo si zaslúžime!

Prajem pekný týždeň vám a nám, ľudia. A ďakujem, že sme.

M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň. Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.