Odcudzenie človeka

6.máj 2020

Odcudzenie človeka

Dnes ako hádam nikdy predtým sme svedkovia odcudzenia. Odcudzenia človeka človeku a životnému prostrediu.

Príroda nie je niečo mimo nás – je prítomná v nás, je s nami na najhlbšej úrovni.
Dnes všadeprítomné odcudzenie (lat. alienatio) sa rozšírilo na celú planétu a je všeobecne kľúčovým pojmom filozofie – znamená to stav človeka, v ktorom sa jeho prítomnosť: idey, diela, výrobky alebo život ako taký stávajú protikladnými právomocami, ktoré ho podrobujú, sú mu cudzie a nezávislé od jeho činnosti a existencie.
Odcudzenie je stav absencie v sociálnych vzťahoch a vysoký stupeň vzdialenosti alebo izolácie medzi jednotlivcami, alebo medzi jednotlivcom a skupinou ľudí v komunite alebo pracovnom prostredí. Je to sociologický jav vyvinutý niekoľkými klasickými a súčasnými teoretikmi. Tento koncept má mnoho disciplinárnych využití a môže sa vzťahovať tak na osobný psychologický stav (subjektívne), ako aj na typ sociálneho (objektívneho) vzťahu.

Z psychologického hľadiska je odcudzenie pocit separácie, osamelosti alebo bytia cudzincom. Tento pocit často prežívajú ľudia, ktorí bývajú v kultúrnom a sociálnom prostredí, ktoré im nie je známe, je neprijateľné alebo nepochopiteľné. Jednotlivec môže byť odcudzený spoločnosti, ak má pocit, že je pod kontrolou atď.

Osoba sa stáva odcudzenou, ak nemôže pochopiť alebo prijať okolnosti, v ktorých sa ocitla. Človek môže byť odcudzený svojim túžbam, ak nie sú jeho autenticky, ale prídu k nemu zvonka.

Z náboženského hľadiska sa odcudzenie ľudskej povahe najčastejšie týka ilúzie nezávislosti a autonómie vedomia. Najčastejšie sa však odcudzenie ľudskej povahy študovalo v kontexte hospodárskych vzťahov a práce, keď sa zdôraznili škodlivé následky automatizácie na ľudskú povahu a jej vzťah k produktom vlastnej práce a tvorivosti. Teda príroda nie je niečo mimo nás – je prítomná v nás, je s nami na najhlbšej úrovni. Pri otvorenom nebi sme otvorenejší voči novým impulzom, rozširuje sa naše zorné pole a spoznávame nové perspektívy, znižovanie stresu, zvyšovanie pozornosti, kreativitu a inovatívne myslenie.

Na záver, čo by sme mohli uzavrieť?

V dvoch slovkách by sme mohli povedať, čo sme sa o živote dozvedeli:
– Pokračuje to.
Totiž inými slovami – môžeme sa uspokojiť, že sme sa o živote dozvedeli:
– Vždy je toho viac pred nami.

Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.