Vstup do toho náročného a pútavého sveta je každý rok inakší. Pred niekoľkými rokmi, keď aj ponuka zvedavcom bola neporovnateľne skromnejšia, sa na ten vstup odhodlalo len necelých dvetisíc záujemcov. Obsahy rok čo rok pribúdali, záujem stúpal. Vlani návštevníkov Festivalu vedy bolo takmer sedemnásťtisíc. Bol to dobrý motív, aby si veda zase v sobotu a v nedeľu nastavila svoju zvodnú tvár žiakom, študentom a dospelým, prostredníctvom viac než sedemdesiat dielní a experimentov, mnohých návštev vedeckovýskumným laboratóriám, desiatok prednášok na aktuálne témy. Ďakujúc tomu, veda nám je všetkým o čosi bližšia, mnohým aj lákavejšia.
Podujatie konajúce sa pod záštitou pokrajinskej vlády prostredníctvom Pokrajinského sekretariátu pre vedu a technologický rozvoj, v ktorom účinkujú takmer všetky zložky Univerzity v Novom Sade, je pre jeho prvú osobnosť, rektora prof. Dr. Miroslava Veskovića sviatkom, účelom ktorého je ozrejmiť, čo to je veda, čo nám znamená, prečo nás láka. Je to čosi zaujímavé, čosi čo tušíme, čosi chvíľkové ako skvelý nápad, zároveň aj úporná, seriózna práca a úsilie… – uvádza rektor Vesković.
Riaditeľka festivalu prof. Dr. Vesna Crnojevićová-Benginová na ilustráciu jeho slov vraví, že výskumníci aj tento rok prichystali návštevníkom mnohé zaujímavé obsahy: odpovede na to, ako myšlienkou možno kontrolovať pohyb niektorého zariadenia, na otázku, čo sú to geneticky modifikované organizmy, na dilemu, ktoré sú najaktuálnejšie tajomstvá vesmíru. Stručne až štyridsať oblastí vedy a techniky bolo zastúpených na piatom festivale. A je dobre, že je tak, lebo niet úspešnej spoločnosti bez silnej a úspešnej vedy, – podotkla Benginová.
Dvojdňové podujatie, ktorého tradičným usporiadateľom je Univerzita v Novom Sade a generálnym partnerom Festival vedy v Belehrade, otvoril zástupca pokrajinského tajomníka pre vedu a technologický rozvoj prof. Dr. Goran Stojanović. Uviedol, že tento sekretariát od samotného začiatku podporoval akcie tohto druhu upriamené na popularizovanie vedy, ako aj na celkový vedecko-technologický rozvoj. Svedčí o tom predovšetkým skutočnosť, že práve spolufinancuje 86 pokrajinských a 176 medzinárodných vedeckých projektov. Je to jeden zo základných predpokladov pokroku vedy, kvalitatívneho a kvantitatívneho.
O. Filip