Sviatok prispôsobený dobe

Vo vedomí mnohých žien Medzinárodný deň žien zakotvil ako sviatok s červenými karafiátmi, kultúrno-zábavnými podujatiami či výletmi. Deň žien bol však − podľa slov mnohých účastníkov − skôr sviatkom pre mužov, keď si mohli vypiť a ženám darovať praktické dary, ktorými im symbolicky odkázali, že patria do domácnosti.

MDŽ je spomienkou na štrajk newyorských robotníčok v marci 1908. O dva roky neskôr sa v Kodani konala Medzinárodná ženská konferencia, na ktorej sa zrodil nápad oslavovať Medzinárodný deň žien. MDŽ bol uznaný Organizáciou spojených národov (OSN) ako medzinárodný sviatok v roku 1975.

− V období socializmu sa Deň žien väčšmi uznával. Okrem toho, že mi manžel so synom pripravili darček, večer sme s manželom chodili na zábavu do Kominkovej krčmy, na tanec do starej sály Domu kultúry alebo na muziku do Krizbajovej krčmy, ktorá stála oproti kostolu, − spomína si dôchodkyňa Anna Halabrínová z Padiny. − V minulosti sa ženám nedarúvali kvety, ale napríklad plátno na kacabajku, misky a podobne. Kvety som začala dostávať neskoršie, najčastejšie červený karafiát. Dnes je všetko podstatne inak, s manželom už nechodíme na zábavy, ale si predsa doma urobíme malú slávnosť. V minulosti môj manžel pripravoval darčeky aj pre susedy, ktorých je z roka na rok, žiaľ, čoraz menej, − povedala Halabrínová so smútkom v očiach.

− V období socializmu Deň žien bol veľký sviatok, − hovorí Daniela Ďurašová, ktorá sa pre lásku prisťahovala zo Slovenska a niekoľko rokov žije v Padine. − Cez Revolučné odborové hnutie na Slovensku sme vždy dostali po jeden kvet, bonboniéru, alebo iný darček a doma som tiež od najbližších dostala kvietok alebo čokoládu. V práci nám vedúci organizovali spoločný obed. V ten deň sa skôr skončil pracovný čas a čakalo sa na to, čo pripravia muži, ktorí sa obyčajne do konca slávnosti opili. V súčasnosti sa to zmenilo. Myslím si, že na to, aby sa žene venovala nejaká malá pozornosť, netreba čakať iba 8. marec, ale hocikedy si treba na ňu spomenúť, teda vždy, keď človek to vo svojom srdci pocíti, hoci aj každý deň.

– Pamätám sa na časy, keď som bola žiačkou základnej školy, ako sme týždeň skôr chystali program ku Dňu žien a pripravovali darčeky pre mamy, – spomína si naša najmladšia spolubesedníčka Anna Koláriková. – Bola to ozajstná radosť, všetci sme sa tešili. Neskoršie, keď som sa stala členkou Spolku žien v Padine, ku Dňu žien sme organizovali tradičnú čajanku, ktorá pred piatimi rokmi zanikla. Dôvod je ten, že sme vážne pochopili význam pôstnej doby, v ktorej má byť spoločenský život poznačený tichom a pokojom. V našej domácnosti zostalo zvykom v ten deň obdarovať mamu a starú mamu jedným červeným karafiátom.

Osláviť 8. marec – Deň žien znamená pripomenúť si rovnosť žien a mužov a predstaviť si svet, v ktorom si ženy a dievčatá môžu byť isté, že na ich názoroch, hodnotách a snoch niekomu záleží.

A. Chalupová