Temná strana internetu

13.jún 2019

Temná strana internetu

V amfiteátri na Novosadskom Spense včera prebiehala panelová diskusia, na ktorej spracovali veľmi súčasnú a dôležitú tému. Diskusia bola pomenovaná Opačná strana internetu a na nej sa sústredili na negatívne strany, ktoré web prináša, na všetky nebezpečnosti, ktoré na sieti hrozia. Organizátorom bola organizácia OPENS 2019 v spolupráci s nadáciou Tijany Jurićovej.

Snažili sa ponúknuť odpovede na početné otázky – ako zistiť, že ide o falošný profil na Instagrame, v akej miere sú bezpečné pracovné súbehy a oznámenia, ktoré ponúkajú zamestnanie, ako fotografie na našich Facebook, Instagram a iných profiloch môžu skončiť v rukách potenciálnych predátorov, kto nás sleduje, kým sme online, na aký spôsob môžu kriminálnici zneužiť naše osobné údaje a ďalšie.

Foto: www.facebook.com/omladinskiklubopens

O tomto zvlášť treba hovoriť v internetovej dobe, keď nám je prakticky všetko ľahko dostupné. Z jednej strany, dostupné sú nám početné užitočné informácie, zábava a zdroje na učenie, ale veľmi je dôležité informovať sa aj o opačnej, čiže čiernej strane internetu.

Predovšetkým sa to vzťahuje na obchodovanie s ľuďmi, orgánmi, sexuálna a pracovná exploatácia, internetová a herná závislosť.

Veľmi je ťažko aj napočítať, aké nebezpečenstvá nám na internete hrozia, ale ich v najväčšej miere nechápeme nadostač seriózne. Myslíme si, že sa to deje niekomu inému, vzdialené od nás samých, ale situácia vôbec nie je taká jednoduchá a imunitu nemá žiaden používateľ internetu.

Na diskusii hovorili psychológ Filip Ðorđevićzakladateľ nadácie Tijany Jurićovej Igor Jurić.

„Namiesto opačná strana internetu by sme mohli používať aj termín čierna, či temná strana internetu. Mohlo by sa povedať, že prakticky všetko na svete má svoju pozitívnu a negatívnu stranu – napríklad strelný prach, elektrina a tak aj internet“ – uvádza psychológ Ðorđević.

Uvedomujeme si riziká?

Psychológ hovoril tiež o tom, že sú rôzne podvody, falošné oznámenia a ponuky stále prítomnejšie na internete a neustále sa vyvíjajú. V minulosti sa na internete predovšetkým robili falošné hry a podobné, ktoré kriminálnikom umožňovali kradnúť. Dnes je to oveľa širšie a na internete hrozia početné nebezpečenstvá, ktoré sme už spomenuli.

„Mám kamaráta policajta, ktorý mi povedal, že polícia a kriminálnici sú v permanentných pretekoch a konštantne sa snažia mať úspešnejšie triky a vynálezy, ako ich protivníci. Musíme si uvedomiť aj to, že sa tento jav asi nikdy nevykorení“ – dodáva Ðorđević.

Počas diskusie (Foto: Miroslav Gašpar)

Zakladateľ nadácie Tijany Jurićovej Igor Jurić sa tiež zúčastnil na panelovej diskusii a sústredil sa aj na praktické skúsenosti.

„Chcem hovoriť o tom, čo dennodenne hovoríme. My navštevujeme školy v Srbsku, rozprávame sa s rodičmi, stredoškolákmi a chceme predovšetkým zvýšiť povedomie ľudí o tomto probléme. Bez ohľadu na to, že na túto tému začíname hovoriť, to ani približne nie je dostatočné“ – uviedol Igor Jurić.

Na otázku, koľko si uvedomujeme nebezpečnosti, ktoré nám na sieti hrozia odpovedal tiež otázkou, ktorú by sme si ozaj mali položiť sami sebe.

V akej miere si vy uvedomujete nebezpečnosti a či sa na internete cítite bezpečne? Musíme si dať prst na čelo a dobre porozmýšľať o tom s kým komunikujeme, koho pridávame na zoznam priateľov, ako surfujeme a podobné. Nemôžete si ani predstaviť koľko mladých ľudí je na internete dnes vydieraných“ – konštatuje Jurić.

Žiaľ, ale skutočnosť a fakty nám hovoria o tom, že si na internete prakticky žiaden pozor ani nedávame. A veru by sme mali, aby nebolo neskoro.

M. GAŠPAR
M. GAŠPAR

MIROSLAV GAŠPAR (1989) štúdia žurnalistiky skončil v roku 2012 a v roku 2013 master štúdia komunikológie na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. V slovenskej redakcii Rádia Nový Sad začal pôsobiť v roku 2011, najprv ako spolupracovník a od roku 2013 ako novinár, kde je redaktorom mládežníckej relácie a vysielania pre deti. Spolupracuje aj s NVU Hlas ľudu.  Zúčastnil sa novinárskych súťaží v Srbsku, Nemecku, na Slovensku a Ukrajine. Zaujíma sa o médiá, mediálne teórie, komunikológiu, propagandu, analýzu diskurzu, politicko-spoločenské témy a šport.