Tvorba prijatá odbornou verejnosťou

✎ 15.mar 2013

KULTÚRA

Počas svojej 40-ročnej literárnej tvorby Zlatko Benka sa v rovnakej miere venoval aj poézii, aj próze. Kvalitu jeho umeleckého prejavu potvrdili aj početné ceny a najnovšia sa mu do rúk dostala 3. marca, keď mu na zhromaždení Spolku spisovateľov Vojvodiny (SSV) udelili Cenu Paľa Bohuša. Odmenenú knihu básní Keď po hrdinstve vydalo Slovenské vydavateľské centrum v roku 2008.

Cena Paľa Bohuša sa udeľuje členom slovenskej sekcie SSV za určité časové obdobie. Založená bola v roku 2002 a jej doterajšími nositeľmi sú Víťazoslav Hronec a Michal Harpáň. V období rokov 2006 – 2012 v slovenskom jazyku vyšlo 40 titulov. Po dôkladnej analýze všetkých titulov porota v zložení Víťazoslav Hronec, Ladislav Čáni a Vladimír Valentík rozhodla tohto roku udeliť Cenu Paľa Bohuša spisovateľovi Zlatkovi Benkovi. V zdôvodnení komisie, ktoré na zhromaždení prečítal jej predseda Víťazoslav Hronec, sa okrem iného uvádza:

„Kniha básní Keď po hrdinstve slovenského vojvodinského básnika Zlatka Benku predstavuje najvyšší dosah v celkovom jeho básnickom diele. Klasicistická faktúra jeho básní dosiahla v tomto diele najharmonickejší bod jeho výrazu až natoľko, že zostavovatelia antológií vo svojich najnovších výberoch najviac básní tohto básnika preberali práve z tejto knihy. Kniha patrí medzi najlepšie knihy poézie vojvodinských Slovákov vôbec. Každá jej báseň je svojráznym kontrapunktom, v ktorom sa prepletajú v slávnostnom tóne inkantácie, básnické obrazy, ktoré zachovávajú nespočítateľné scény aktuálnej civilizácie (tak západnej, ako aj východnej), začnúc starým Egyptom po dnešné dni. Literárny kritik zo Slovenska Viliam Marčok Benkovu poéziu ocharakterizoval ako odhodlanosť k pozitívnemu videniu, čo kulminovalo v tejto knihe. Hoci sa explicitne neuvádza, táto poézia celkovým počtom básnických obrazov privoláva nejakú budúcu duchovnú ríšu, ktorá nakoniec zvíťazí nad temnou ríšou materializmu. A všetko to jedným spontánnym spôsobom, ktorý vôbec nepôsobí ani naivne, ani vyumelkovane. Akoby Benka prevzal odkaz od Williama Faulknera, v ktorom tento americký spisovateľ tvrdí, že človek raz predsa zvíťazí. Lenže Benka to víťazstvo vidí na duchovnom, nie na materiálnom pláne.“

Zlatko Benka povedal, že poézia, ktorá nie je prijatá vo verejnosti, dôležitá je iba pre autora. Avšak poézia prijatá odbornou verejnosťou je potvrdením poetickej inšpirácie, autorovho konania a rozmýšľania. Aj Cena Paľa Bohuša je skutočným potvrdením Benkovej vydarenej inšpirácie.

J. Pániková

Zlatko Benka

VEČER

Ohmatáva krehké škrupinky slov

Smutné ebenové člnky

ktorými sme sa plavili dolu prúdom

Do zelených rokov V beztvarom čase

chodievali dennodenne trávy nakosiť

Slnko už stúpa

A muž nad tichou vodou vznáša sa

v úplnom odovzdaní

Na neforemné figúrky z plastelíny

raz za čas vystrekne jeho čierna krv

V predvečer tajomstva

V ústrety dňu blankytnej ruže

plťou sa pustíme po rieke

V úzkosti sliediaci po vlastných dedičoch

na unikajúcich brehoch

Na sklonku svetla

Ukolísaná nezničiteľným nevyrieknutým slovom

pretrvá púpava I žena

Lebo spomienky v tme sú trvácnejšie

(Najvyšší čas, 2011)

Zlatko Benka sa narodil 22. júla 1951 v Laliti. Gymnázium ukončil v Odžakoch. Na Filozofickej fakulte v Novom Sade študoval slovenský jazyk a literatúru. Pracoval ako novinár v Informačnom stredisku v Odžakoch. Toho času žije na invalidnom dôchodku v rodisku.

Po slovensky vydal sedem zbierok básní: Vodný prach (1977), Dvojsečný nôž (1981), Oceán (1984), Íl (2001), Sen na stole (2006), Keď po hrdinstve (2008) a Najvyšší čas (2011), zbierku poviedok Ryžové plátno (1988), tri romány: Striebro piesočného lesa (1996), Anjelský pád (1996) a Deväť prsteňov (2004) a dve drámy: 24. Oriónov život (1993) a Strieborný les (2003). Po srbsky vydal zbierky básní: Demon ali gde (1973) a Oklopnik (1986); román Boginja na prestolu (1996) a bibliofílie: Priče (1992) a Plavi sprud (2002).