S cieľom popularizovať slovenskú ľudovú pieseň a posmeliť mladých, aby sa zaoberali spevom v SKOS Detvan pred šiestimi rokmi založili nesúťažný festival spevákov zo svojho prostredia, ktorý pomenovali Vyšli hviezdy od Dunaja. Stanovili si, že ho tradične budú organizovať v rámci dedinských osláv, čiže v posledný septembrový víkend.
Keď za sebou mali tretí festival, pandémia koronavírusu, tak ako mnohé iné, aj túto tradíciu dočasne prerušila. Dva roky neskoršie, keď to pandémia konečne dovolila, s tradíciou pokračovali. Nemohli však dočkať september a dedinské oslavy, ale festival usporiadali 18. apríla na Veľkonočný pondelok. A aj miesto, kde ho usporiadali, bolo podmienené vyčíňaním korony. Totižto vojlovický Dom kultúry, čiže Spomienkový dom v dôsledku dvojročného nepoužívania je vraj úplne zapustený a treba ho dôkladne poupratovať a z toho dôvodu sa v SKOS Detvan rozhodli, že Festival zorganizujú v omnoho útulnejšej veľkej sieni svojho stánku.
Na improvizovanom, ale vkusne upravenom javisku sa striedali tí najmladší a medzi nimi aj takí, ktorí prvýkrát vyšli na javisko, ako aj už ostrieľaní speváci, ktorí za sebou majú početné vystúpenia, či už ako sólisti alebo so speváckymi vlohami, ale aj ako hudobníci na svadobných veseliciach. Spolu sa obecenstvu predstavilo 27 spevákov, z čoho jedenásť celkom mladých. Najmladšia Anna Holoková má iba 5 rokov a najstarší Ján Spišiak bezmála 80. Vystúpili celé rodiny, ale aj tri generácie spevákov z rodiny Čriepkovej. Všetkých sprevádzal osemčlenný orchester pod taktovkou umeleckého vedúceho spolku Vladimíra Kolárika, ktorý aj nacvičil všetkých spevákov a bol im poradcom vo výbere piesní, pričom, ako povedal, dával dôraz na to, aby to boli čím staršie piesne, ktoré sa takto zachovávajú pred zabudnutím.
„Podľa mňa je to jedno z dôležitejších poslaní tohto nášho festivalu, lebo sa dnes na svadbách a iných veseliciach vrtia už známe pesničky, ktoré všetci vedia spievať, kým tie menej známe alebo úplne neznáme sa posúvajú do úzadia, takže im týmto spôsobom predlžujeme život,“ povedal Kolárik.
„Slovákov v Pančeve a Vojlovici nie je veľa, ale ste ohromne silní,“ povedal po koncerte známy hudobník, učiteľ hudby na dôchodku Pavel Tomáš st. z Kovačice. „Toľkých spevákov a také publikum zhrnúť je mimoriadne veľká robota. Neverili by ste, akú by radosť mali naši predkovia, ktorí tieto piesne doniesli do tohto prostredia. Možno nás aj pozorujú, možno vidia, že sme nezabudli na to slovenské, našu reč, melódiu. Pracujúc oni vytvárali tie piesne a keby sme trochu analyzovali texty všetkých 27 piesní, dal by sa z toho načrtnúť ich život. My sme iba tí, ktorí prenášame, a som rád, že až 11 mladých spevákov vystúpilo. To je fantázia. Všetka česť aj tým starším, ale keď sa to prelieva na mladých, to znamená, že sa nasledujúcich 50 rokov nemusíte báť, že tu slovenská reč a slovenská pieseň zanikne.“
Etnológ Marián Pavlov zvlášť pochválil výber piesní a uznal, že niektoré nepoznal. Pochválil aj veľký počet detí, ktoré sa vraj majú od koho učiť.
„Ťahavé piesne sú veľmi náročné na spev a spevák musí byť veľmi dobrý, aby ich zaspieval, nuž a tu odznelo niekoľko skutočne skvele zaspievaných práve tých ťahavých piesní, čo by sa určite nedalo bez vynikajúceho orchestra. Vojlovičania majú jednu vlastnosť, ktorú si ja veľmi vážim. Ochotní sú prijímať kritiku, tak pozitívnu, ako aj negatívnu, a tak sa posúvať dopredu.“
Ani tohtoročný festival neprešiel bez vtipného moderovania Miroslava Oravca a Mirka Beracku a na záver sa všetkým spevákom orchestra, ale aj divákom poďakoval predseda spolku Michal Spišiak a zahlásil ďalšie podujatia.