Pred niekoľkými rokmi prepukol skutočný diplomatický škandál, keď veľvyslankyňu Kuby nepustili do novootvoreného objektu gréckeho obchodného reťazca Super Vero v Novom Belehrade, nazdávajúc sa, že ide o Rómku z neďalekých chatrčí. Trápne heslo Vstup zakázaný už dávno síce nevidieť vo dverách mnohých objektov, čo však neznamená, že nie sú rasisti, ktorí ho nepresadzujú: v nóbl alebo inej reštaurácii, kaviarni, diskotéke, na bazéne.
Aj pri tohtoročnom Svetovom dni Rómov, ktorý si dnes pripomíname, jasné je, že by každý jeden príslušník tohto spoločenstva musel byť vytesaný z riadneho kusa žuly, aby zdolal všetko, čo sa naň valí. Život v nehygienických podmienkach, skromná vzdelanostná úroveň, absencia pracovných príležitostí, umieranie v mladom veku… Treba ozaj uvádzať ešte čosi? Podľa prieskumu Strediska pre slobodné voľby a demokraciu práve Rómovia sú celé roky skupinou najvýraznejšie vystavenou diskriminácii: od ich 50 percent v roku 2009 do necelých 42 percent vlani v decembri. To je len tá známa strana mince. Tej druhej, v podobe neregistrovaného zbavenia alebo nerešpektovania práv, znevažovania, neznášanlivosti, vystavenia fyzickým útokom a nenávistným pohľadom na ulici, výsmechu… sú si azda najlepšie vedomí sami. Takých trpiacich, ukrivdených, utrápených, stretávame ich dennodenne.
– Nemôžem, žiaľ, kvitovať, že je ten prah tolerancie v porovnaní s rokom predošlým čosi zmenený, keď sa rozprávame o celkovom postavení Rómov, – vyzdvihuje riaditeľ pokrajinskej Kancelárie pre ich inklúziu Duško Jovanović.
Príslušníci najohrozenejšej spoločenskej skupiny sa nedovolávajú súcitu. Čosi iné potrebujú ako soľ: menej tieňov všedných dní, viac rovnakých šancí v záujme lepších možností, účinnejšie protidiskriminačné nástroje, viac dôvery orgánom verejnej moci, menej stereotypov, viac vzdelania a pracovných príležitostí…
Lebo nie sú ostrovom, ale ľuďmi, s ktorými žijeme pod jednou spoločenskou strechou. Tá ich časť už riadne premoká, môže sa i zrútiť, ak nebudeme stále klásť podpery: v bývaní, zamestnávaní, školení… Zaväzujú nás k tomu najmä tri Dé: Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015 a Deň Rómov. Do tretice a možno najviac ich osudové drámy, ktorým sú sústavne vystavení v snahe ako-tak žiť, vôbec prežiť. Čo je v dnešných podmienkach ozajstným umením.
Oto Filip