Uprednostňuje grafiku a najmä motív schodov

Azda sa týmto riadi aj výtvarníčka Emília Valentíková-Labátová, ktorej 5. samostatnej výstave sme boli svedkami v sobotu podvečer 20. novembra v priestoroch Galérie Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci. Po samostatných výstavách v Novom Sade (2014), Starej Pazove (2015), Petrovaradíne (2017) a znova Novom Sade (2019), aj v rodnom Petrovci sa rozhodla vystavovať. Pre nevhodnú epidemickú situáciu bolo to iba pre médiá a bližšiu rodinu. Od pondelka 22. toho mesiaca je sprístupnená aj  verejnosti.

Začiatok otvorenia poznačil hudobný bod flautistky Marty Milašinovićovej. Hostí potom uvítala riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová, ktorá po príhovoroch umelkyne Daniely Markovej a otca vystavovateľky, dlhoročného pozorovateľa výtvarného umenia a posudzovateľa Vladimíra Valentíka, aj otvorila.

Ako skrátka zhodnotiť nad 50 umeleckých prác Valentíkovej-Labátovej, ktoré sa verejnosti ponúka na pozretie do 10. decembra… Azda tým najjednoduchším – najintenzívnejšie sa venovala grafike.

„Okrem začiatočníckych grafických listov vypracovaných technikou linoleorytu, ktoré boli inšpirované výzorom ľudského tela, vytvorila niekoľko hĺbkotlačových grafických listov postsurrealistickej náplne. Ucelenejší cyklus jej grafických listov bol podnietený výtvarným zamýšľaním sa nad sekundárnou zložkou výtvarného umenia – a je to rám. Pocit zo súčasných smerovaní umeleckej výtvarnej tvorby ju podnietil zaoberať sa výzorom rámov, často aj bez obsahov, čiže bez ich prvoradého zmyslu. K výtvarným hodnotám, ktoré má čiara ako základný výtvarný prvok, sa dostala cez cyklus prác venovaných škridlici a strechám, pričom si všímala arabesknú hravosť čiary a jej umelecký potenciál. Práve grafické listy s touto tematikou boli najviac povšimnuté na spoločných výstavách.

Grafickú tvorbu najviac a najdlhšie poznačil motív schodov. Tento motív spracovala ako kresbu, grafiku (akvatintu a digitálnu tlač) a ako priestorový prejav v podobe sochy. Táto umelecká tvorba svojou podstatou zapadá do výtvarnej tvorby v duchu geometrickej abstrakcie, ale z druhej strany nám necháva svedectvo o pokuse ľudskej existenčnej snahy odhaliť ,schody do nebaʻ, ktoré sú podľa zistení početných generácií – bludiskom, čiže labyrintom,“ zhodnotil umeleckú tvorbu Valentíkovej-Labátovej jej otec v neľahkej úlohe výtvarného kritika a kurátora výstavy.