V ústrety Mundialu – Južná Afrika 2010

Futbalový šampionát sveta roku 2010 sa stal historickým, pretože prvýkrát v dejinách prebiehal na africkom území. Hostiteľom 19. Mundialu bola totiž Južná Afrika, jediná africká krajina, ktorá zatiaľ mala tú česť.

Afričania v hlasovaní o organizáciu MS 2006 mali iba o jeden hlas menej, ako Nemecko, ale už o štyri roky neskoršie najväčšia futbalová udalosť sveta prebiehala v Afrike. Neskoršie sa udelenie organizácie spájalo s aférami a kúpou hlasou, ale to je už iný príbeh…

Kvalifikácia na MS 2010

Akokoľvek, kvalifikácia na MS 2010 sa začala v septembri 2007 a v nej hralo 204 krajín, prvýkrát aj samostatné Srbsko. Naša selekcia bola zaradená do skupiny s Francúzskom, Rumunskom, Litvou, Faerskými ostrovmi a Rakúskom.

Po debakli v Nemecku a katastrofe v kvalifikácii na ME 2008, verejnosť neočakávala mnoho od našej reprezentácie. Na lavičku však prišil Radomir Antić, možno aj najlepší selektor, ktorého Srbsko v modernej dobe malo. Zložil výborný tím so Stankovićom a Vidićom, ako lídrami. Pridal im Ivanovića, Kolarova, ako aj najväčšie hviezdy tímu – Miloša Krasića a Milana Jovanovića.

Srbsko nakoniec obsadilo prvé miesto v skupine, pred favorizovaným Francúzskom. Mundial sme si vybojovali domácim, fantastickým triumfom nad Rumunskom výsledkom 5:0, kolo pred koncom.

Na záverečný turnaj sa prvýkrát a zatiaľ aj posledný kvalifikovalo samostatné Slovensko. Po roku 1966 sa vrátila Severná Kórea, po roku 1982 Honduras a Nový Zéland. Do Afriky sa nekvalifikovali Chorvátsko, Turecko, Švédsko, Poľsko, Ekvádor a ďalšie krajiny, ktoré si nenechali ujsť niekoľko predchádzajúcich turnajov.

Priebeh záverečného turnaja

Turnaj bol otvorený 11. júna 2010 zápasmi skupiny A. V prvom stretnutí Južná Afrika a Mexiko zohrali 1:1, kým neskoršie Francúzsko a Uruguaj dosiahli iba bezgólovú remízu. Francúzi sa dokonca na MS kvalifikovali po kontroverznom play-off, keď Henry v odvetnom zápase rukou prihral loptu Gallasovi, ktorý vsietil gól a tak eliminovali Írsko…

Predsa, zo skupiny A do osemfinále postúpili Uruguaj a Mexiko. V skupine B lepší od Grékov a Nigérijčanov boli Argentína a Južná Kórea, zo skupiny C postúpili Anglicko a USA, vypadli Slovinsko a Alžírsko.

V skupine E prvé dve miesta obsadili Holandsko a Japonsko (vypadli Dánsko a Kamerun), v skupine F Paraguaj bol prvý, Slovensko druhé, Nový Zéland tretí a úradujúci majster sveta Taliansko posledné! Taliani nedokázali postúpiť zo skupiny a eliminovali ich Slováci, triumfom v poslednom kole nad Azzurrmi výsledkom 3:2!

Zo skupiny G postúpili Brazília a Portugalsko (vypadli Pobrežie slonoviny a Severná Kórea), zatiaľ čo sa zo skupiny H do osemfinále kvalifikovali Španielsko a Čile, pred Švajčiarskom a Hondurasom.

Srbsko hralo v skupine D a po rozčarujúcej prehre proti Ghane 0:1, nasledoval triumf nad Nemeckom tiež výsledkom 1:0! V poslednom kole (zhodou okolností, pre výsledok zápasu Ghana – Nemecko) nám na postup stačil aj bod proti Austrálii, ale sme predsa prehrali 1:2. Bol to začiatok konca jednej generácie a koniec úspešnej éry Radomira Antića.

Eliminačná fáza a finále

Zápasy boli ako naprogramované – favoriti postupovali, výkyvy takmer neboli žiadne – tak v skupinovej fáze, ako aj v eliminačnej. Do štvrťfinále sa tak prebojovali a v ňom sa stretli Uruguaj – Ghana, Argentína – Nemecko, Holandsko – Brazília, ako aj Paraguaj – Španielsko.

Favoritom od tejto fázy bolo Nemecko, lebo v osemfinále porazilo Anglicko 4:1, v zápase v ktorom rozhodca Larrionda neuznal čistý gól Lamparda. Potom Nemci výsledkom 4:0 porazili Argentínu a znovu boli v semifinále. Španielsko lepšie strieľalo penalty, ako Paraguaj, Holandsko premohlo Brazíliu výsledkom 2:1.

Uruguaj po epickom zápase eliminoval Ghanu. Luis Suárez totiž v posledných sekundách predĺženia rukou z bránkovej čiary odbil loptu, dostal červenú kartu, ale penaltu v gól nepremenil Gyan. Neskoršie Uruguaj bol precíznejší a dostal sa do semifinále…

V semifinále Španielsko premohlo Nemecko gólom Puyola, zatiaľ čo Holandsko vo veľmi dobrom zápase triumfovalo nad Uruguajom. Pomarančoví sa tak tretíkrát v dejinách dostali do boja o titul majstra, ale znovu neuspeli.

Vo finále, po ťažkom a nie zaujímavom stretnutí, duel rozhodol Andrés Iniesta, keď skóroval v 116. minúte. Španielsko sa tak v Afrike majstrom sveta stalo prvýkrát v dejinách a obdobie ich dominovania bolo predĺžené – majstrami Európy boli v rokoch 2008 a 2012.

Keď zhrnieme, turnaj v Afrike bol jeden zo slabších. Organizácia bola na slušnej úrovni, ale zápasy vôbec nie. Strelci nastrieľali len 145 gólov, hralo sa obozretne, defenzívne a nezaujímavo. Svet sa spoznal s takzvanými vuvuzelami, ktoré fanúšikovia používali na zápasoch, ako rekvizity…