Viac ako tri storočia Slovákov v Bajši

Miestny odbor Matice slovenskej v Bajši spolu s tamojším cirkevným zborom SEAVC včera usporiadal stretnutie pod názvom 1718 – 2018 Viac ako 300 rokov Slovákov v Bajši. V sále Hasičského domu si bajšianski Slováci a ich hostia vypočuli prednášky o príchode Slovákov do tejto dediny, o ich živote a ubúdaní. Predstavili sa aj niekoľkí kandidáti do budúceho zloženia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

Stretnutie sa začalo krátko po jedenástej hodine príhovorom predsedu MOMS Bajša Dr. Alexandra Tótišasegiho. Hneď potom si účastíci tohto podujatia spoločne zaspievali pieseň Po nábreží…, pri hudobnom sprievode orchestra Juraja Súdiho zo Selenče, ktorý aj neskoršie zahral niekoľko pesničiek.

Primeranú báseň zarecitovala kysáčska učiteľka vo výslužbe Elena Surová. K prítomným sa prihovorili radom: predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, predseda Rady Miestneho spoločenstva Bajša Karol Lackovič, vedúci orchestra zo Selenče Juraj Súdi, pokrajinský poslanec Pavel Surový.

Následky asimilácie

Fókus podujatia bol na troch prednáškach. Najprv jeden z najstarších bajšianskych Slovákov Jozef Kolár hovoril o tom, ako sa Slováci v tejto dedine postupne asimilovali. Uzavieranie manželstiev s príslušníkmi maďarskej národnosti často viedlo k strate slovenského jazyka, takže sa postupne zmenšoval počet Slovákov. Prednedávnom zanikla aj výčba slovenčiny v miestnej základnej škole.

V 18. a začiatkom 19. storočia v Bajši žilo 1224 Slovákov, informoval pán Kolár a dodal, že vtedy tam bolo 1570 Maďarov. Medzi dvoma svetovými vojnami bajšianski Slováci mali organizovaný život na kultúrnom pláne, fungovalo tu Divadlo a mužský spevokol ako i folklór. O toto sa pričinil vtedajší farár Karol Chalupka a učiteľ Ján Klinko. Počet Slovákov enormne klesol počas okupácie v období II. svetvej vojny a teraz je ich tu sotva 100.

Slováci do Bajše prišli podstatne skorej?

Vo svojej predáške DrSc. Ján Babiak najprv urobil exkurz do obdobia prieniku a ústupu vojsk osmanskej ríše do Európy. V pokračovaní dokazoval, že Slováci do Bajše prišli skorej než do Báčskeho Petrovca. Svoje tvrdenie, ako povedal, bazíruje o. i. na základe zoznamu ľudí slovenského pôvodu, ktorí v tom období žili na území Báčky.

Spomenul aj súpis mien obyvateľov Bajše z roku 1525, kde sú “latinizované slovenské mená.” Sám sa domnieva, že tu Slováci žili ešte počas kráľa Mateja. Opieral sa tiež o záznamy (do roku 1728) v matrikách katolíckej cirkvi v Subotici. Uzavrel, že sa už roku 1713 v Bajši zjavili nové rodiny Slovákov a ich výskyt sa vraj zvýšil začnúc rokom 1718.  

Len ťažko krotil emócie Ján Klinko, vnuk niekdajšieho bajšianskeho kantora a učiteľa Jána Klinku, ktorý teraz žije v Novom Sade. Oprášil spomienky na starého otca, sprítomnil spomienky na niekdajšieho znamenitého vojvodinského architektu Alexandra Kelemena z Bajše a zvážil perspektívy Slovákov v Bajši. Nakoniec Aleksander Tótišasegi poukázal na to, ako sa pomaďarčovali slovenské priezviská.

Výzvy k voľbám do NRSNM

Prv než si účastníci stretnutia prisadli k spoločnému obedu, predstavili sa jednotliví kandidáti na členov budúcej zostavy Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku z listín Slováci vpred – Pavel Surový a Matica slovenská v Srbsku – Libuška Lakatošová. Všetci vyzvali občanov slovenskej národnosti žijúcich v Bajši, aby sa volieb zúčastnili. Vyslovili prianie, aby sa predvolebná kampaň niesla v duchu korektnosti. Avizované zasadnutie Matice slovenskej v Srbsku – MOMS Bajša sa nekonalo.