Vo Verone uzavreli Zimné olympijské hry 2026, Nórsko je najúspešnejšou krajinou

Samozrejme, okrem uvedených lokalít podujatia prebiehali aj v ďalších strediskách a mestách v Lombardsku a severovýchodnom Taliansku. Súťaže vo vybraných disciplínach sa začali už 4. februára, ako napríklad turnaj v ženskom hokeji.

Najdôležitejšie by bolo spomenúť najúspešnejšie krajiny, čiže Olympijské výbory s najväčším počtom získaných medailí. Rovnako ako aj pred štyrmi rokmi v Pekingu vyniklo Nórsko.

Nóri tak nadviazali na úspech z Pekingu a už na štvrtých zimných hrách zaradom sa stali najúspešnejšou krajinou. Rovnako tak boli aj v Pyeongchangu v roku 2018 a v Sochi v roku 2014. Tentoraz finišovali s 18 zlatými, 12 striebornými a 11 bronzovými, čiže celkovo 41 medailami. Zároveň tak Nórsko stanovilo nový rekord v počte zlatých aj celkových medailí získaných na jednej zimnej olympiáde.

Spojené štáty americké skončili ako druhé, kým Holandsko obsadilo tretie miesto (získalo až 10 zlatých medailí, predovšetkým v rýchlom korčuľovaní), čo pre túto krajinu predstavuje historicky najúspešnejšiu zimnú olympiádu z hľadiska zlatých medailí.

Hostiteľské Taliansko skončilo štvrté s 10 zlatými a úhrnne 30 medailami, čím vytvorilo svoj nový národný rekord v počte získaných cenných kovov.

Hry zaznamenali aj dôležité míľniky pre menšie výpravy. Brazília získala svoju historicky prvú medailu a zároveň prvé zlato zo zimných hier, čím sa stala prvou tropickou, latinskoamerickou a juhoamerickou krajinou, ktorej sa to podarilo. Zlato zabezpečil lyžiar Lucas Pinheiro Braathen v obrovskom slalome, inak športovec, ktorý do roku 2023 reprezentoval Nórsko. Svoju prvú zimnú olympijskú medailu v histórii získalo aj Gruzínsko.

Na hrách v Taliansku sa zúčastnilo okolo 2 900 športovcov reprezentujúcich 92 národných olympijských výborov vrátane debutantov z Beninu, Guiney-Bissau a Spojených arabských emirátov. Program zahŕňal 116 podujatí v ôsmich športoch a 16 disciplínach.

Hry v roku 2026 priniesli debut skialpinizmu ako olympijskej disciplíny a boli to prvé olympijské hry pod vedením prezidentky Medzinárodného olympijského výboru Kirsty Coventry.

Slovensko, aj keď malo relatívne početnú výpravu, nakoniec finišovalo bez žiadnej medaily. Hokejisti sú štvrtí a po dobrých vydaniach v skupine a vo štvrťfinále predsa v semifinále a v boji o bronz utrpeli ťažké prehry proti USA a Fínsku.

Športová verejnosť na Slovensku je nespokojná – a zrejme oprávnene. Výsledky reprezentácie vyvolali rozčarovanie a viaceré médiá komentujú, že Slovensko sa stáva krajinou olympijských výletníkov.

Ruku na srdce, naša krajina je v tomto zmysle a v kontexte zimných olympijských hier ešte slabšia. Nebolo reálne očakávať, že naša trojčlenná výprava dokáže dosiahnuť akékoľvek výsledky, a tak sa veru aj potvrdilo. Aleksa Tomović v alpskom lyžovaní v obrovskom slalome bol 47. a v slalome nevystúpil.

V behu na lyžiach Miloš Milosavljević v pretekoch na 10 kilometrov finišoval na 88. pozícii a Anja Ilićová v rovnakej disciplíne bola 106.

Nasledujúce vydanie Zimných olympijských hier je naplánované na rok 2030 a prebiehať budú vo francúzskych Alpách.