Vôľa

26.mar 2020

Vôľa

Dnes je toľko toho: pochybností, krívd, poloprávd, neprávd, lží. Do akých sa nitiek zapletáme, do čoho vstupujeme svojou vôľou, čo od nás závisí, na čo môžeme vplývať? Človeku sa predsa nastoľuje ústredná otázka: Ako pôsobiť, ako existovať, a neublížiť svojim najbližším, deťom, rodičom, priateľom, vôbec ľuďom?

Veď nám treba existovať, žiť! Byť prítomnými v správnej chvíli na správnom mieste. Viem, mnohí sa právom opýtajú – ako?

Keď narazíme na problém, ktorý nemôžeme vyriešiť, zmeňme cestu, po ktorej ideme, nie cieľ, ktorým smerujeme. A pozor! Ak je to pre nás príliš ľahké, pozrime sa lepšie, možno to ide dolu kopcom?!

A na to potrebujeme vidieť a mať pevnú vôľu.

Vôľa je schopnosť nás ľudí vedome riadiť svoju činnosť pri dosahovaní stanoveného cieľa. Cieľ, ktorý si človek v živote stanoví, môže byť ďaleko alebo blízko. Niekedy trvá celý život, kým sa stanovený cieľ dosiahne. Prekážky brániace dosiahnutiu cieľa môžu byť minimálne, ale niekedy si vyžadujú nadľudské úsilie. Preto je potrebná sila vôle, t. j. tá strana psychického života človeka, ktorá sa prejavuje vedomými a účelnými dobrovoľnými činmi, ktoré úzko súvisia so snahou vôle smerujúcej k dosiahnutiu stanovených cieľov.

Psychiater Sigmund Freud predpokladá, že základnou ľudskou motiváciou je sila v oblasti nevedomej časti ľudskej osobnosti. Vôľa je povrchný fenomén a je oveľa viac ovplyvňovaná nevedomými procesmi než môže sama ovplyvňovať nevedomý obsah, ktorý sa dostáva do vedomej časti osobnosti. Preto sa hovorí, že je to pôvod vôle, alebo že korene jeho energie sú hlboko ponorené do inštinktívnej sféry.

Ale pozor: dobrá vôľa, ak nie je osvietená, môže spôsobiť rovnako veľkú škodu ako samotné zlo – preto neváhajme. Rodičia nám dali život, ale vôľu musíme prejaviť my.

Každý z nás má niekoho, kto mu chýba. A koho potrebuje. Bez ktorého je to ťažké. A nikto nám ho / ju nemôže nahradiť. No ešte sa na neho / ňu / nich pozrime – možno oni potrebujú práve nás. Iba ten, kto sa vzdá, je porazený.

Nevšímajme si, odkiaľ pochádzame, ale pozrime sa, kam spejeme.

Ak existuje vôľa, existujú aj spôsoby.

Prajem pekný týždeň vám a nám, dobrí ľudia. A ďakujem, že ste!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.