Voľakedy šecko bolo inak

Slováci v Jánošíku si tohto roku pripomínajú 190 rokov od príchodu svojich predkov na toto územie. Prví Slováci do Jánošíka, čiže vtedajšieho Šandorfa prišli z Nitrianskej stolice ťažiť sanitru a zostali tu do dnešných dní. Ich potomkovia si úctyhodné jubileum pripomenuli v sobotu 2. novembra bohatým programom, na ktorý pozvali aj hostí zo slovenského veľvyslanectva v Belehrade, AP Vojvodiny, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Obce Alibunár, Myjavy a Igmaru na Slovensku.

Oslavy jubilea sa začali v popoludňajších hodinách v Základnej škole T. G. Masaryka, kde za prítomnosti žiakov a kolektívu školy, ako aj občanov, odhalili pamätnú tabuľu na znak vďaky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, NRSNM a Obci Alibunár, že finančne podporili rekonštrukciu školskej budovy. Prítomným sa prihovorili podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, radca vo veľvyslanectve SR v Belehrade Jozef  Sabo a predseda Obce Alibunár Dušan Jovanović. Za štedré donácie sa poďakovala riaditeľka školy Zuzana Halabrínová a svojským spôsobom, čiže piesňou a básňami, aj jánošícki žiaci.

Kúsok z tých 190 rokov života v Jánošíku, čiže zvyky, obyčaje a piesne zapísal Martin Listmajer vo svojej knihe Prečo si sa mladá vydávala, ktorú širšiemu obecenstvu primerane predstavili na premiére v rámci osláv.

– Táto kniha je vzácny klenot do kolektívnej pamäti Jánošíčanov, konštatoval Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, ktoré knihu vydalo. – Po nej Jánošíčania budú môcť vždy siahnuť a sprítomniť si svoje staré tradičné zvyky a ľudové piesne, a ak sa mladí nechopia udržiavať ich, kedykoľvek si to v nej budú môcť naštudovať.

– Toto dielo je úžasné tým, že tvorí krásne sklíčko v mozaike zvykoslovného a hudobného folklóru vojvodinských Slovákov a zároveň je to vzácny poklad celej etnickej a etnomuzikologickej literatúry všetkých Slovákov na tomto svete, –  povedal krátko etnomuzikológ zo Slovenska Miroslav Brna, ktorý všetky piesne v knihe znotoval, kým recenzentka knihy Katarína Mosnáková si všimla, že M. Listmajer pri výskume zvykov a obyčají mal veľkú podporu Jánošíčanov a veľký počet informátorov.

– Používal aj údaje z odbornej literatúry, čo znamená, že údaje ktoré tu zaradil, sú relevantné, avšak to, čo charakterizuje túto knihu, je silná emócia. Tak ako svoju prvú knihu, aj túto písal so silnou emóciou. On sa jednoducho nemôže odosobniť, ani nechce, a ani netreba, aby sa odosobňoval, lebo okrem toho, že to je jeho štýl písania, je to aj jedna veľká časť jeho života a života jeho predkov, ktorým vlast

ne tým, že píše takéto diela, vzdáva hold, a venuje ich budúcim generáciám Jánošíčanov, – povedala K. Mosnáková.

– Keď som si uvedomil, že dnešné mladé generácie už nevedia, ako sme sa skôr hrávali a zabávali, aké boli svadby a iné obyčaje, aké piesne sme spievali, a že tým hrozí nebezpečenstvo, že po nás všetko zostane zabudnuté, rozhodol som sa, že to spracujem a zverejním v knihe. Najviac som sa venoval svadobným zvykom, ale sú tu aj cirkevné zvyky od Vianoc po kirvaj, krsty,  pohreby… a všetko je dokumentované početnými fotografiami. Zapísal som aj to, ako sme sa hrali a zabávali, ako sme sa stretávali na sedačkách, ako sa dievčence ilečkuvali a my chlapci fialuvali a popinkuvali… Nuž a na konci značnú časť knihy som venoval našim jánošíckym piesňam, ktoré sú skutočne veľmi pekné. Som skutočne hrdý, že sa mi podarilo až 159 piesní zozbierať. Knihu venujem svojej osade, ale predovšetkým terajšej generácii a budúcim generáciám mladých Jánošíčanov, – povedal nám M. Listmajer.

Časť toho, čo vo svojej knihe M. Listmajer zaznamenal – staré fotografie, svadobné zvyky a piesne sú aj predstavené na premiére a na záver jánošícky pán farár Slađan Daniel Srdić symbolickým krstom požehnal toto dielo a poprial mu dlhý, dlhý život.

Potom prezentácia 190-ročných dejín jánošíckych Slovákov pokračovala na galakoncerte SKUS Jánošík pod názvom Voľakedy šecko bolo inak. O tom, ako to bolo voľakedy, stará mama (Zuzana Sokolová) rozprávala svojej vnučke (Anđela Mrđová) a tak vlastne moderovala program, ktorým jánošícki ochotníci prezentovali kúsok jedného kalendárneho zvykoslovného roku v Jánošíku, ako aj životné udalosti v jednej jánošíckej sedliackej rodine. Scenár a réžiu tohto nanajvýš vydareného programu podpísala Katarína Mosnáková.

Do programu osláv významného jubilea zapadla aj vydarená výstava olejomalieb jánošíckej rodáčky Anny Jankovićovej, autorky oltárneho obrazu v jánošíckom kostole, ako aj gobelínov jej matky Anny Češkovej.

V. Hudec