Autonómia v plnom zmysle slova znamená nezávislosť, samospráva. Definícia sa, pravdaže, vzťahuje aj na autonómnu (legálnu) časť dajakého štátu, no často je ona iba na papieri, alebo platí len čiastočne. Tá autonómna časť štátu má isté plány, začne s realizovaním začiatočných krokov na ich uskutočnenie, a potom príde veľký šéf a zmení všetko. Lebo šéf je predsa šéf.
Na zamyslenie sa nad skutočnou autonómiou Vojvodiny (alebo ako ju poslanci istej politickej strany provokatívne nazývajú „severnej časti Srbska“) podnietila nás nedávna reakcia prvého človeka pokrajinskej vlády za prítomnosti podpredsedníčky vlády (tej vrchnej). Hovorila podpredsedníčka natešene o výstavbe diaľnic, ktorých vraj bude až šesť nových, o Moravskom koridore, investíciách…
Vyzdvihovanie schopnosti rezortného ministerstva či vlády všeobecne prerušil predseda pokrajinskej vlády, ktorý sa dal do úlohy novinára a postavil otázku: „Čo sa deje s Fruškohorským koridorom?“, čo sa mohlo pochopiť ako narážka na projekt výstavby rýchlostnej komunikácie Vojvodinské P (cestu Nový Sad –Zreňanin a Zreňanin – Borča), ktorý celkovo prebrala vláda Srbska, bez ohľadu na to, že pokrajinská vláda už vykonala konkrétne kroky na jeho realizáciu. Slovom, vláda Srbska zmenila prvotnú koncepciu cesty a rozhodla, že sa bude stavať diaľnica, čo si, samozrejme, vyžaduje väčšie prostriedky a prináša väčšie problémy.
Tento počin jasne ukazuje, kto drží opraty v rukách. Autonómia ako taká existuje, no očividne hlavné slovo má niekto iný, sústredený na „kruh dvojky“. Svedčí o tom napr. aj urýchlené schválenie Zákona o hlavnom meste, zatiaľ čo sa na schválenie zákona o financovaní Vojvodiny čaká takmer 11 rokov. Kam vedú všetky cesty? Nie do Ríma, v našom prípade do Belehradu.