Výdatná európska pomoc

22.máj 2015

Výdatná európska pomoc

21halalazalazar

Rekonštruovaná športová hala v škole Lazu Lazarevića v Šabci

UPLYNUL ROK OD VLAŇAJŠÍCH  MÁJOVÝCH ZÁPLAV

Keď sa vlani, len týždeň po ničivých záplavách, ktoré zasiahli Srbsko, v Belehrade 22. mája 2014 konalo koordinačné stretnutie medzinárodných donátorov s našimi predstaviteľmi, ich prvý odkaz bol: nezostanete sami. Predstavitelia mnohých priateľských štátov a medzinárodných organizácií dokázali to rôznymi skutkami a rozmanitými formami pomoci počas uplynulého roku obnovy. Poprednú úlohu v tom mala Európska únia a jej členské štáty.

Vďaka únii 3 260 ľudí u nás dnes žije v nových alebo obnovených domoch. Vystavaných je 143 a obnovených 828 domov. Vyše 370 rodín zase podniká vďaka pomoci našim hospodárskym spoločnostiam. Približne toľko ľudí je zase zamestnaných alebo si zachovalo doterajšiu prácu. Takmer 450 podnikateľov a malých podnikov štartovalo s hospodárskymi aktivitami vďaka európskej pomoci v zariadeniach a stavebnom materiáli.

Záber na jednu z postihnutých vlaňajšími  povodňami v Paraćine, kde osemnásť domov vybudovali ďakujúc pomoci Európskej únie

Záber z Paraćinu

Viac ako 13-tisíc detí, žiakov a profesorov pokračuje vo vzdelávaní a v práci v lepších podmienkach a v úspešne rekonštruovaných školách. Pomoc v rôznych formách, ako sú sadenice, umelé hnojivá, dobytčie krmivá a iné, zavítala aj na 18 800 adries poľnohospodárskych domácností. Netreba zabúdať ani na infraštruktúru. Približne 550-tisíc osôb používa cestu Krupanj – Korenita, ktorej rekonštrukcia a obnova značne pokročila. Až 15-tisíc obyvateľov Trstenika sa normálne zásobuje vodou ďakujúc sanácii jej prameňov.

Rodina Ivanovićovcov z Obrenovca

Rodina Ivanovićovcov z Obrenovca

Európska pomoc medze nepozná. Je prítomná tak v Obrenovci, ako aj v Trsteniku, tak Krupnji, ako aj Paraćine. Svedectvom mnohých stavebných, infraštruktúrnych a ďalších aktivít za nami je aj výstava Rok obnovy nainštalovaná na belehradskom Kalemegdane. Je tematická a dokumentárna, svedčiaca, že sa čas racionálne a účinne využíval od toho chmúrneho vlaňajšieho mája a jeho kataklizmy dodnes. Sú na nej veľkoplošné motívy zo stavenísk domov, z rodín, ktoré si hoja rany spôsobené vodnou katastrofou, zo stretnutí povodňami postihnutých občanov so štátnymi a vládnymi činiteľmi, z novovystavaných športových hál a domov.

Staré príslovie vraví, že v núdzi poznáš priateľa. Alebo aj to, že je priateľstvo jedinou istotou v časoch neistých. Výdatnú európsku pomoc možno pochopiť a treba brať ako priamu ukážku týchto tvrdení.

                                                     Oto Filip

 

 

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs