Výročie prvého Stretnutia v pivnickom poli

Práve v týchto zimných dňoch – 22. a 23. januára 1966 – v Pivnici prebiehal 1. ročník festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Vtedy na tomto javisku po prvýkrát odznela zvučka – inštrumentál známej slovenskej ľudovej piesne V pivnickom poli, v pivnickom poli tri lipky. Odvtedy vyše 50-krát. Vlani v novembri na tom istom mieste – v sále Domu kultúry prebiehalo už 56. Stretnutie v pivnickom poli.

Ten prvý festival pripravili prevažne mladí ľudia, ktorí možno ani netušili, že sa toto podujatie tak dobre „zakorení“ do kultúrneho života vojvodinských Slovákov, že dokonca bude raz príkladom organizovania podobného podujatia milovníkov slovenskej ľudovej piesne i v zahraničí. Prvé Stretnutie v pivnickom poli usporiadali členovia súboru V pivnickom poli (dnes je to SKUS Pivnica). Vystúpilo na ňom 24 spevákov zo 14 prostredí. Svojich predstaviteľov tu mali: Biele Blato, Erdevík, Hložany, Kysáč, Kulpín, Kovačica, Ľuba, Stará Pazova, Padina, Báčsky Petrovec, Selenča, Silbaš, Šíd a Pivnica. Prvými moderátormi boli Ľudmila Durgalová a Ján Guba. Zvíťazila Zuzana Halabríniová z Padiny.

Logicky, už vtedy speváci vystupovali v kroji zo svojho prostredia, v kroji boli aj moderátori. Diváci tak zaplnili hľadisko, že podľa slov Jána Gubu, moderátora a jedného z organizátorov, „ani zrnko maku by na dlážku nespadlo“. Či sa odvtedy niečo zmenilo? Základné poslanie festivalu nie: stále je to o zachovávaní pôvodných slovenských ľudových piesní, o odhaľovaní nových speváckych talentov, o zachovávaní ľudového odevu. Medzičasom (od roku 1997) pribudlo hodnotenie, teda aj udeľovanie dvoch rovnakých cien za autentickosť ľudového kroja. Vďaka tiež účasti i spevákov z Maďarska, Rumunska, Chorvátska niektoré ročníky mali i medzinárodný ráz. Svojho času, keď tých zahraničných spevákov bolo veľa, menili sa aj pravidlá festivalu. Potom však tie zmeny boli zrušené. Situácia – hlavne vo financovaní festivalu – bola dôvodom, že sa termín festivalu menil. Postupne sa z tradičného zimného víkendu dostával do jarného, prebiehal už aj v decembri, až zakotvil v neskorom jesennom – novembrovom termíne.

To, čo sa nemení, je záujem divákov, ktorí stále obdivujú a potleskom podporujú snahu účastníkov zo všetkých prostredí priniesť a čím lepšie zaspievať autentické slovenské ľudové piesne zo svojho rodiska a zaskvieť sa v pôvodnom kroji.