Vizuálnou kontrolou porastov kukurice boli na viacerých lokalitách vo Vojvodine zistené príznaky napadnutia sneťou kukuričnou (napr. v porastoch v okolí Vrbasu až 30 % rastlín je napadnutých).
Sneť kukuričná (Ustilago maydis, srb. mehurasta gar) je jednou z najviac rozšírených chorôb. Môže žiť saprofyticky aj paraziticky, napáda všetky časti rastlín. V malom množstve sa s ňou stretávame takmer na každom kukuričnom poli. Vytvára nádory, hypertrofické deformácie, ktorých veľkosť dosahuje od niekoľkých milimetrov do 15 centimetrov i viac. Tieto nádory vznikajú vždy len v mieste infekcie, ktorá do rastlín vstupuje cez poškodené pletivá. Majú bielu až striebrosivú farbu, sú tvorené pletivami hostiteľa. Po dozretí stmavnú a pretrhnú sa, čím sa do okolia uvoľní obrovské množstvo čiernych chlamydospór. Tie sú najskôr mazľavé, neskôr suché, práchnivé. Vzhľadom na to, že veľkosť spór je veľmi malá, ľahko dochádza k ich šíreniu vzduchom, v pôde prežívajú niekoľko rokov. Kontaminované môže byť aj osivo. Optimálna teplota pre vývoj huby je 26 – 32 °C a striedanie suchých a vlhkých období v čase od vzniku metlín po oplodnenie. Mechanické poškodenie rastlín, najmä hmyzom alebo krupobitím, prispieva k zvýšeniu infekcie.
Podstatou ochrany je morenie osiva a pestovanie rezistentných hybridov. Pri častejších výskytoch je nutné dodržiavať niekoľkoročný odstup. Príznaky v začiatočných fázach napadnutia sú ťažko zistiteľné, takže cielené foliárne aplikácie fungicídov sa nedajú načasovať. Súčasťou ochrany je aj regulácia početnosti škodcov, najmä vijačky kukuričnej a zunčavky jačmennej. Zásady prevencie voči šíreniu kukuričnej sneti sú: dodržiavanie osevného postupu, výber odolnejších hybridov kukurice, morenie osiva, obmedzený počet prejazdov techniky po poli, vyrovnaná výživa rastlín, hlboká orba a kvalitné zapracovanie pozberových zvyškov rastlín do pôdy.
Pri menšom výskyte kontaminácie porastu kukurice (do 10 %) je sneť neškodná. Neprodukuje žiadne mykotoxíny, preto môže byť takéto krmivo hovädziemu dobytku skrmované prakticky bez obmedzenia. Pri väčšom výskyte môže dochádzať z biologického hľadiska k negatívnemu vplyvu na vývoj rastlín, vytvára sa hyperplazia a hypertrofia infikovaných pletív. Ak sú napadnuté šúľky, dochádza k vysokým stratám na úrodách a k rapídnemu zníženiu obsahu energie v krmive.
Pri vysokej kontaminácii krmiva boli u zvierat pozorované zápaly respiračného systému, emfyzém pľúc, neurotoxicita, nekrózy na pečeni i obličkách…Vysoký výskyt sneti je obyčajne indikátorom vysokého výskytu iných húb a plesní (Fusarium, Penicillium…), ktoré sú pre zvieratá zdrojom toxických mykotoxínov. Skrmovanie takto kontaminovaného krmiva môže pôsobiť na hovädzí dobytok neurotoxicky. U zvierat možno v prvej fáze pozorovať hyperaktivitu, v konečnom dôsledku však dochádza k celkovej strate kondície.
Impozantná budova Veľkého kaštieľa v Kulpíne bola dokončená v roku 1826, teda pred 200 rokmi. Túto honosnú stavbu dala vybudovať srbská šľachtická rodina Stratimirovićovcov, pôvodom z Hercegoviny, ktorá sa usadila aj v tomto prostredí. Po dlhých...
Čítaj viacDetailsRepublikový fond pre dôchodkové a invalidné poistenie vyhlásil výzvu na podávanie žiadostí o vyslanie poberateľov dôchodkov na rehabilitáciu na rok 2026. Právo na bezplatnú rehabilitáciu v zdravotnícko-lôžkových zariadeniach a kúpeľno-klimatických liečebniach v...
Čítaj viacDetailsKým sa v Belehrade konajú vodnopólové majstrovstvá Európy a 15. januára budú dohrané zápasy základnej skupinovej fázy, v ten istý deň sa na severe Európy, konkrétne v Dánsku, Švédsku a v Nórsku, začne...
Čítaj viacDetailsV dňoch 15. a 16. januára 2026 sa v Bratislave uskutoční podujatie Dolnozemská knižná žatva, na ktorom budú prezentované knižné novinky dolnozemských Slovákov. Zastúpení budú Slováci z Maďarska, Rumunska a Srbska. Podujatie sa...
Čítaj viacDetails
