Výtvarníctvo: Smäd po kráse Ljuba Popovića

NOVÁ EXKLUZÍVNA MONOGRAFIA O MALIAROVI A AKADEMIKOVI LJUBOVI POPOVIĆOVI

Ten prvý deň tretej dekády októbra bol veľkým a významným dátumom pre naše výtvarníctvo, vôbec kultúru. Spôsobila to prezentácia exkluzívnej monografie o veľkom maliarovi Ljubovi Popovićovi s názvom až jednoducho výstižným Ljuba. Spisovateľ Milan Komnenić ho označil za pravdepodobne nášho najväčšieho žijúceho maliara.

„Poukázal by som na tri momenty, skutočnosti, ktoré tak názorne vykresľujú obraz tohto umelca. Je to myšlienkový, takmer filozofický prístup vlastnej tvorbe. Potom tá imaginácia, predstavivosť, ktorou sa ešte od študentských čias na Akadémii umení v Belehrade do tejto chvíle vyznačoval a ktorú niektorí dávali do súvislosti so surrealizmom, s poetikou imaginárneho. Treťou je úplná odovzdanosť, koncentrovanie všetkých svojich síl na kresbu, na ťah štetcom, na obraz, z ktorých na niektorých pracoval celé roky. Je to mimoriadne zriedkavé v časoch, keď u mnohých iných autorov obrazy vznikajú aj za pol hodiny. Jeho diela sú rozpoznateľné, nech sú kdekoľvek. Je to čosi sťa poézia Vaska Popu,“ uviedol Komnenić v príhovore účastníkom akcie v belehradskom mediálnom stredisku.

Ljubomir Ljuba Popović, narodený roku 1934 v Tuzle, oslávil 14. októbra jubileum – osemdesiatku. Vyše polstoročia, od roku 1963, keď sa mu tunajšie chápania a hranice stali tesnými, žije a pracuje v Paríži. Má za sebou stovky výstav, už celé desaťročia patrí k vrcholom našej výtvarnej tvorby, je mimoriadne uznávaný od Belehradu cez Paríž po New York. Príznačnosťou jeho výtvarnej poetiky je priam nezničiteľná túžba po kráse.

Najnovšia monografia je v poradí desiatou o ňom. Vydavateľmi sú nakladateľstvo Paideia a Parížsky kruh, autormi – okrem už spomínaného Milana Komnenića (Slovo o duchovnom súčine a súkromných zbierkach) – i iní dobrí znalci umenia: Sreto Bošnjak (Ljuba, maliar šíriaci hranice výtvarného univerza), Dejan Đorić (Ljubov raj a peklo, hrôza pôžitkov) a Francúzska Anne Tronshe (Svet stolov a suterénov). Záverom publikácie, obsahujúcej reprodukcie desiatok jeho malieb, sú údaje o biografii, bibliografii, samostatných výstavách, monografiách a filmografiách o Ljubovi Popovićovi, ako aj stručné biografie autorov textov.

Prihovárajúc sa účastníkom podujatia počas pobytu v Belehrade, maliar ozrejmil, prečo spravidla odmieta všetky ceny. Nazdáva sa, že možno odmeňovať spisovateľov, aby sa ich knihy lepšie predávali, kým o maliaroch mieni, že sú v jednom cechu a že nemajú právo byť lepšími alebo horšími od tých vedľa nich.

„Je mi veľmi ľúto, že existuje nedorozumenie alebo nepochopenie medzi mocou, ktoroukoľvek u nás, a kultúrou. Veď Srbsko má až osemsto titulov našich autorov preložených len do francúzštiny. Len si predstavte, aká je to knižnica. Moc veľmi zriedkavo alebo nikdy nespomína slovo kultúra vo svojich prejavoch. Kultúra je v podstate bytím, podstatou jedného národa. Ak ho chceš zničiť, tak mu zober kultúru a bude po ňom,“ podčiarkol, uvádzajúc, ako sa niekoľkí naši jednotlivci v Paríži pokúšajú brániť naše hodnoty. Ako aj to, že je aj najnovšia monografia jedným zo spôsobov boja…

Oto Filip