OPÝTALI SME SA ZA VÁS
V prvých rokoch tohto storočia bola guvernérkou Národnej banky Srbska. Potom celé roky pôsobila v Rozvojovom programe Spojených národov. V súčasnosti je zakladateľkou a riaditeľkou Strediska pre vysoké ekonomické štúdiá v Belehrade. Hádanka zrejme nie je ťažká. Ide o Dr. Kori Udovički a odpoveď na otázku:
– Môžete povedať, čo vám tieto vysoké funkcie, ktoré ste zastávali za posledných desať rokov, dali alebo znamenali, prípadne ktorá z nich bola tá naj?
– Ak náhodou narážate na to, ktorá z nich sa mi najviac páčila, bolo by to ako keby ste sa dakoho opýtali, aby si zvolil medzi vlastnými troma deťmi. Mala som to šťastie v živote, že som vždy brala a robila roboty, ktoré ma bavia a ktoré som skutočne mala rada. Vo funkcii guvernérky Národnej banky som bola najbližšie vlastnému odboru, tiež na pozícii, ktorá má obrovský vplyv a ktorá mi umožňovala najsilnejšie pôsobiť v prospech toho, aby sa Srbsko malo lepšie, čo mi osobne naozaj veľa znamená. Aj v Rozvojovom programe Spojených národov šlo o fenomenálnu prácu a poslanie. Lebo bola som v možnosti zvážiť pomery a zasa vplývať na realizáciu veľmi dôležitých rozvojových projektov v takmer tridsiatich krajinách. To zároveň bolo príležitosťou dozvedieť sa viac o týchto krajinách, tiež o tom, ako medzinárodné spoločenstvo, tam kde sa dohovára a spolupracuje, a to je v Spojených národoch, vlastne funguje. Teraz je mojou prácou viesť a rozvíjať výskumný a rozvojový program Strediska pre vysoké ekonomické štúdiá. Je to program koncentrovaný na to, aby objavoval, identifikoval a podnecoval rozvojové potenciály Srbska. Čiže, realizujeme výskumy, ako aj seriózne projekty, ktoré majú priamo vplývať na zveľadenie blahobytu našich obyvateľov. Tu nemám žiadneho šéfa nad sebou: mám mladých, skvelých spolupracovníkov, takže zase ide o výbornú prácu. Pôsobím v prospech rozvoja svojej krajiny, uvažujem nad tým, čo ma zaujíma, upriamujem a venujem svoj čas tomu, a pritom si volím spolupracovníkov v záujme dosiahnutia vytýčených cieľov. Čiže je to zase robota, ktorá ma nesmierne baví.
O. Filip