ČITATEĽOV MAIL: O projekte Slovenské matky

7.okt 2014

ČITATEĽOV MAIL: O projekte Slovenské matky

Ilustračná fotografia: www.gjenvick.com

Ilustračná fotografia: www.gjenvick.com

Ako absolvent seminára Píšeš? Píšem! v dielni projektového manažmentu navrhujem budúcim kandidátom na post predsedu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku ideový projekt Slovenské matky.

Zámer a opodstatnenie projektu:

„Zmráka sa, stmieva sa, zvolebnieva sa…“ – n-tý raz v nových dejinách Srbska, a zase sú v najhoršom postavení „keď sa k noci chýli“ práve slovenské matky ako najvýznamnejšia zložka slovenského národa v Srbsku.

Ako nikdy predtým (a bolo čoho i skôr), bojím sa týchto volieb, poučený doterajšími voľbami do NRSNM, že namiesto národného zjednotenia okolo jednej idey – zachovávania slovenskej národnej  svojbytnosti – sa znovu rozhašteríme podľa lokál-patriotských a, prečo nepovedať, i čoraz zreteľnejších úzkoprsých sebeckých záujmov jednotlivcov o vlastné pohodlie, a nezáujmov o osud vlastného národa.

Už i vrabce na streche čvirikajú o tom, ako nás je každým dňom o dvoch menej a tou vetou sa začínajú takmer všetky verejné prejavy veľkých „orátorov“ na národa roli dedičnej, kým oráči aj naďalej mlčky a nezištne na tej roli orú. Pred najmenej dvadsiatimi rokmi verejne som vyslovil jednu vetu, ktorej sa ani keď budem dušu vypúšťať, nezrieknem, lebo ako by sa moje slová cítili, keby sa tak náhodou obrátili a ja za nimi nestál. Tá veta znela takto: „Milé sestry Slovenky a drahí bratia Slováci (vždy tak, nikdy naopak), ak nechcete aby sme v Srbsku vymreli, menej rečnite a viac súložte.“ Áno, lenže súložiť je, aspoň z mužského uhla pomerne ľahko, „to nič, to prejde moje mladé roky“, ale quo vadis slovenské matky?

Slovenské matky dnes zväčša žijú na malých poľnohospodárskych majetkoch, ktoré v budúcnosti budú čoraz ťažšie čeliť veľkovýrobcom, ktorým je slovo „milosť“ neznáme. Nemalý počet dokonca aj poctivých slovenských podnikateľov pri zamestnávaní uprednostňuje slovenské nematky, lebo je tak ľahšie hospodáriť. Potom slovenským matkám najčastejšie zostávajú podradné, málo platené a osobnosť znehodnocujúce roboty, pričom nezriedka trpia aj mobingom. O násilí v rodine, ktoré slovenské matky trpia v nemalom počte a od hanby „pred svetom“ mlčia, nech ani nehovorím, bol by to román, a nie list čitateľa.

A aby som ja čím menej rečnil (síc’), lebo slovenská ľudová múdrosť hovorí, že jazykom peniaze nemôž vysekať, navrhujem ako prvú záležitosť novej NRSNM založenie Fondu pre slovenské matky, ktorý by sa na začiatku pravidelne plnil dennodenným zasielaním esemesiek. Ak sa každý z nás roduverných Slovákov každý deň zriekne iba 10 RSD (čo je hodnota 1 cigarety), každý deň najmenej desať slovenských matiek dostane jednorazovú finančnú pomoc vo výške 15 000 RSD. Keď podá písomnú správu s účtami, že všetko strovila na deti, bude môcť čakať nasledujúcu pomoc.

Samozrejme, že sa Fond pre slovenské matky bude snažiť získavať prostriedky aj inými legálnymi spôsobmi, aby sa vzmáhal a silnel a mohol výdatnejšie pomáhať slovenským matkám. Napríklad, tie, ktoré roky pracovali ako sezónne pracovníčky a nemajú vyplatené penzijné poistenie, buď im vyplatí, buď im určí pravidelný mesačný príplatok, aby v starobe a v nemoci si nemuseli brať do rúk žobrácku palicu. O tom, že Fond bude môcť napr. pomôcť ženským spolkom, aby si výhodnejšie kupovali potravné články v slovenských predajniach, že im vyplatí napr. autobus, keď organizovane budú chcieť ísť do kúpeľov atď. atď. sa nebudem rozpisovať, lebo sú to technické záležitosti, ktoré sa budú vybavovať ad hoc v súlade s Pravidlami Fondu.

Ilustračná fotografia: www.designshack.net

Ilustračná fotografia: www.designshack.net

Jedným z najzávažnejších spôsobov ako jedným úderom pomôžeme slovenským matkám, pozdvihneme kultúrnu úroveň slovenského obyvateľstva a zachováme si národnú svojbytnosť je ORGANIZÁCIA KULTÚRNYCH ČINNOSTÍ (za ktorú som, mimochodom, jedine profesionálne povolaný). Výbor pre kultúru NRSNM nemá uprednostňovať žiadne lumpovanky, ba ani vtedy, keď sú CELOMENŠINOVÉ PODUJATIA, ale projekty, ktoré uprednostňujú slovenské matky. Ak napríklad, nemáme peniaze na dva herecké semináre, uprednostníme ten, v ktorom účinkuje viac herečiek; ak nemáme peniaze na dva semináre literárnej tvorby, uprednostníme ten, na ktorom bude viac spisovateliek; ak nemáme peniaze pre všetky divadelné projekty, uprednostníme tie, v ktorých je viac žien; ak nemáme peniaze na realizáciu celého vydavateľského plánu, uprednostníme „ženskú tvorbu“, aj za cenu, že Ján Salčák ani na rok nebude mať novú knihu; ak nemáme peniaze na dve choreografie, uprednostníme tú, ktorú podpisuje choreografka; ak nemáme peniaze na dva filmy, uprednostníme ten, v ktorom účinkuje viac ženských osôb; ak nemáme peniaze na viac speváckych festivalov, uprednostníme ten, na ktorý sa prihlási viac speváčok; ak nemáme peniaze na všetky výstavy, neuprednostníme akademického maliara, ale maliarku… et cetera, et cetera… et cetera!

Nakoniec, nie naposledy, aby tento list nebol iba „márnosť a zhon po vetre“, okrem tohto projektu mám hotové ideové projekty v šuplíku: DIPA, FIDA, Partizánsky učiteľ, Slovenská národná rádio-televízia, Hlas ľudu denník, Vetriská na rovine – FEDOP, Slovenské národné vydavateľstvo, 3 x 3 = 8, Valentíkovci, Kultúra do každej slovenskej domácnosti, Slovenská filmová produkcia a mnohé iné v náznakoch.

Ak sa na post predsedu NRSNM chystá kandidovať niektorá slovenská matka, a je ochotná z toho postu chrániť záujmy slovenských matiek, bez ktorých v Srbsku ako národ istotne raz zanikneme celou svojou bytosťou, môže ma kontaktovať kedykoľvek chce. Nielenže jej veľmi rád všetky svoje projekty na zachovanie slovenskej národnej jednoty prepustím bez akejkoľvek úhrady, ale budem veľmi ochotný i napriek zaneprázdnenosti, pomôcť jej v predvolebnej kampani.

Ján Salčák*

 

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs