(1939 – 2013)
Slovensko sa začiatkom augusta rozlúčilo s hercom, režisérom, pedagógom, ale aj bývalým podnikateľom Jozefom Adamovičom. Seriálový Móric Beňovský umrel vo veku 74 rokov, zrejme na zlyhanie srdca. Zostalo po ňom veľa spomienok, povestných hereckých rolí, vízií, aj jedinečný, pre mnohých inšpiratívny životný príbeh.
Mal šťastie či nešťastie, že úspech a slávu zažil už ako mladý. V roku 1960 skončil herectvo na bratislavskej VŠMÚ. V ten istý rok ho obsadili do hudobného filmu Valčík pre milión. Zahral si trubkára v amatérskom jazzovom orchestri a cez noc sa stál slávnym, dokonca aj v zahraničí. Ako píše denník Pravda, na Kube ctiteľky z neho trhali košele.
Rodákovi z Trnavy sa tak otvorili brány divadla a televízie. V Slovenskom národnom divadle stvárnil desiatky úloh v klasických a moderných hrách, zažiaril aj v takzvaných televíznych pondelok – išlo o mimoriadne populárne, pravidelne vysielané inscenácie. Najviac slovenských divákov si ho však dodnes pamätá zo seriálu Vivat Beňovský z roku 1975, v ktorom v hlavnej role putoval na Madagaskar.
Napriek všetkému nezaspal na vavrínoch, ale snažil sa posúvať dopredu. Študoval v Moskve réžiu a neskôr sa vyskúšal aj v tomto remesle. Ale zároveň prišli aj závažné problémy – zdravotné. Začiatkom osemdesiatych mu diagnostikovali rakovinu. Nepoložilo ho to. Ako tvrdí, chorobu prekonal sám. Pil debakterizovanú a demimineralizovanú vodu a k tomu teplé mlieko. Kozu choval na balkóne.
Úspech v boji s chorobou vo veľkej miere ovplyvnil aj ďalší Adamovičov život. Po roku 1989 zanevrel na umeleckú kariéru a vybral sa cestou podnikania. Podľa vlastných slov nie preto, aby zarobil, ale chcel pomôcť ľuďom. Keďže bol presvedčený o mimoriadnych liečivých účinkoch kozieho mlieka, začal chovať tieto zvieratá. A netrocháril. Na farme bývalého Štátneho majetku v Ratkovej neďaleko Rimavskej Soboty ich mal asi tisíc. Dva-tri roky bol najväčším chovateľom kôz v republike. Ibaže podnikanie mu šlo o poznanie horšie ako herectvo. Začali sa mu hromadiť dlhy a povestným posledným klincom do rakve bola choroba, čo zdecimovala jeho stádo.
Ale ani prehra ho nezlomila. Vrátil sa k pôvodnej profesii, začal učiť študentov na umeleckých školách v Banskej Bystrici, Košiciach, Trnave. Aj keď mal na proces učenia originálny názor. „Rokmi som prišiel na to, že poznanie je neprenosné. Nedá sa vlastne nič podstatné odovzdať. Človek si ten svoj život musí odžiť – len tak sa o ňom niečo dozvie,“ citovala ho Pravda. „Chcem teda skôr odblokovať talent.“
Jozef Adamovič bol ženatý so známou slovenskou herečkou Božidarou Turzonovou. Spolu mali dve dcéry.
R. B