Jazykové kurzy z angličtiny, nemčiny a francúzštiny u nás vždy bývajú aktuálne. Lenže o tom sa nedá povedať aj o kurzoch slovanských jazykov. Dokonca, mnohým mladým ľuďom nezáleží veľmi ani na svojom slovenskom materinskom jazyku. O tom svedčia bežné rozhovory na uliciach a niektorých nádvoriach stredných škôl, kde sa slovenčina vyučuje len fakultatívne. Naši mladí nepoznajú už ani nárečie svojich predkov. Ich slovenčina je dnes vlastne taká „moderná kostrbatá srbská“, s niektorými vsunutými slovenskými výrazmi alebo ku koreňu srbského slovka pridelená slovenská koncovka. Taká slovenčina sa Srbom zdá byť, ako hovoria, smiešne zaujímavá. Slováci sa za takú slovenčinu hanbia alebo ju ignorujú.
Preto správa z Dobanoviec prichádza ako občerstvenie na dušu. Jelena Kuzmićová, budúca mladá profesorka slovenčiny z Belehradu, sa rozhodla usporiadať prednášky v Slovenskom národnom dome v Dobanovciach a robí to dosť úspešne. Preto sme ju poprosili o kratší rozhovor na túto tému. Ako kuriozitu uvedieme, že na tieto kurzy nechodia len Slováci, ale aj Srbi.
Koľkých poslucháčov máte zapísaných a ktorí z nich sú najaktívnejší?
– V rozhovore s pánom Željkom Čapeľom, ktorý vedie tento program, som sa dozvedela, že Slovenský dom v Dobanovciach prejavil záujem o organizovanie vyučovania slovenského jazyka, pretože mnohí obyvatelia Dobanoviec slovenského pôvodu vyjadrili záujem o bližšie poznanie svojho materinského jazyka cez učenie slovenského jazyka a literatúry. Toho času na kurz slovenčiny chodí okolo 21 žiakov vo veku 8 až 17 rokov. Vyučovanie je raz týždenne, v sobotu, a mnohí by si vraj priali, aby bolo i častejšie. V tejto skupine najaktívnejší žiaci sú: Bojana Ivanovićová, Paulína Čapeľová, Daniel Ristić…
Je pravda, že kurzy slovenčiny zatiaľ robíte úplne zadarmo?
– Áno, pán Čapeľa ma poprosil, a tak sme sa dohovorili, že s vyučovaním slovenčiny začneme raz týždenne – je to tá jedna dvojhodinovka a neskôr, keď zistíme, aký bude záujem, určíme aj cenu. Som totiž študentka slovenského jazyka a literatúry pred ukončením štúdia a som dosť zaneprázdnená.
Čím sa ešte zaoberáte?
– V rámci svojich študijných povinností a aktivít spolupracujem so slovenskými ženskými spolkami vo Vojvodine, ako i s časopisom Vzlet, ktorý ako mesačník vydáva NVU Hlas ľudu v Novom Sade.
Vy ste Srbka z Belehradu. Ako ste sa rozhodli študovať slovenčinu?
– Moja príbuzná, s ktorou som vyrastala, študovala na Slovensku, a potom sa tam aj vydala, no a ja som si vytvorila taký blízky vzťah k slovenskému jazyku, literatúre, kultúre a umeniu. To bol dôvod, prečo som si zo slovanských jazykov vybrala štúdium na Katedre slovenského jazyka a literatúry na Filologickej fakulte Belehradskej univerzity.
Chceli by ste sa ešte aktívnejšie zapojiť do slovenských kultúrnych a národnostných inštitúcií?
– Z predchádzajúcich odôvodnení bola by som rada, keby som si mohla rozšíriť vedomosti o slovenskom jazyku, literatúre, kultúre a umení aj prostredníctvom národnostných inštitúcií, keby to v budúcnosti bolo možné.
K. Verešová