Zakladanie kompostoviska

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Maštaľný hnoj, ktorý je základom úspešného pestovania rôznych plodín, je pre väčšinu z nás ťažko dostupný. Ako ho nahradiť? Jednou z možností je založenie si kompostoviska a na to nikdy nie je neskoro. Dobre vyrobený kompost zlepšuje úrodnosť pôdy, dodáva jej humus, ľahko prijateľné živiny a užitočné mikroorganizmy.

Najskôr musíme vyriešiť vhodné umiestnenie kompostoviska. Vyberáme preň miesto, ktoré z okrasnej časti záhrady nevidieť. Vhodné je tienisté miesto pod stromami alebo pri plote. Hromada sa však nemá dotýkať plota ani steny. Miesto na kompost musí byť suché.

Do kompostu dávame odpadovú rastlinnú hmotu zo záhrady. Môžu to byť i tenšie konáriky po reze, pokosená tráva, pozberové zvyšky zelenín, buriny a pod. Okrem záhradníckeho odpadu môžeme použiť aj odpadky z kuchyne (zvyšky po čistení zeleniny, ovocia, kvety z vázy, vaječné škrupiny, drevený popol…). Túto hmotu vrstvíme so zeminou.

Do kompostu samozrejme nepatrí všetko. Organická hmota, ktorá sa ťažko rozkladá alebo sa nerozkladá vôbec do kompostu nepatrí. Napr. hrubšie konáre či drevité korene sa odporúča využiť v biopareniskách na dlhodobé rozkladanie. Do kompostu nepatria ani žiadne obaly, či už papierové, plastické, rôzne plechovky a fľaše. Nedávame doň ani zvyšky mäsa a varených jedál. Nemajú sa kompostovať ani rastliny nakazené chorobami a škodcami, trváce buriny so semenami.

Pre kompost si urobíme základ zapustený do zeme s hĺbkou 0,15 – 0,30 m, šírka by nemala presiahnuť dva metre. Dĺžku upravíme podľa toho, koľko rastlinnej hmoty chceme počas roka kompostovať. Výška by mala byť najviac 1,2 až 1,5 m. Podklad spevníme tak, že na spodok dáme kúsky tehál, alebo staršie dosky. Na to navrstvíme zeminu a potom už môžeme vrstviť striedavo organickú hmotu a zeminu. Ak je zemina kyslá, odporúča sa pridať mletý vápenec (asi 3 kg na 100 kg zeminy).

Čím viac organickej hmoty kompost obsahuje, tým je hodnotnejší. Ak získame biologický materiál, napr. maštaľný hnoj alebo trus domácich zvierat (hydiny, holubov, králikov), použijeme ho ako očkovací materiál. Výkaly od ošípaných alebo fekálie možno tiež použiť ako očkovací materiál, sú však menej vhodné, pretože obsahujú veľa sodíka a chlόru.

[ot-video][/ot-video]

Kompost musíme udržiavať v primerane vlhkom stave, nie však mokrý. Nemal by ani príliš vyschnúť, preto ho občas prelejeme. Aby sa urýchlilo zrenie, hromadu niekoľkokrát do roka poprehadzujeme. Kompost sa tak prevzdušní a urýchli sa rozklad organickej hmoty. Prvýkrát kompost prekopeme asi po ôsmich týždňoch. Ďalšie prehadzovanie urobíme raz alebo dvakrát zhruba v 6- až 8- týžňových intervaloch.

Ľubica Sýkorová