LETMO
Ak si zase pripomenieme známu myšlienku, že ráno robí deň, tak nezostáva iné než kvitovať, že tento bude i riadne dlhý i poriadne chudobný. Stačí pozrieť sa na údaje o zárobkoch zamestnancov zverejnené koncom apríla Republikovým štatistickým ústavom.
Priemerný marcový plat vyplatený bez daní a príspevkov bol 41 689 dinárov a je i nominálne i reálne menší od februárového o 3,9 percenta. Ak sa medziročne pozerá marec 2012 – marec 2013, tak zárobky boli nominálne síce vyššie o 2,8 percenta, no i reálne menšie o takmer osem percent. Priemerný marcový plat zahrňujúci dane i príspevky bol 57 628 dinárov, no aj reálne i nominálne je menší od februárového o 4,3 percenta.
Je pravdou, že aj od zlého je i horšie, čoho sú si najviac vedomé stovky tisíc nezamestnaných, ktorým uvedené údaje môžu pripadať ako čosi v inej hemisfére alebo aj ako robenie búrky v poháre vody. Nič to však nemení na skutočnosti, že sa naša ekonomika zďaleka nezotavuje tak rýchlo ako by mala. Spomalené reformy, neúnosné záťaže, vysoký rozpočtový deficit, zvýhodnená pozícia veľkých verejných podnikov, monopoly, dlhy, inflácia, korupcia…
Pri danom alebo podobnom, stále pretrvávajúcom obraze, nezamestnaným asi ešte dlho nezasvieti ani to svetielko nádeje na konci tunela, kým zamestnaní budú naďalej vystavení poklesu reálnych zárobkov. Azda jediným kladom pri množstve ekonomických problémov je skutočnosť, že sme si nezavreli dvere do usporiadanej Európy. Hoci sa cez ne budeme dostávať dosť pomaly a len vtedy, ak sa zbavíme mnohých terajších hospodárskych praktík, podstatná je nádej, že sa aspoň v budúcnosti budeme môcť menej ponosovať na chudobu a nízku životnú úroveň.
Oto Filip