NA HROZNOVEJ OBERAČKE V ARADÁČI: Zlá úroda nepokazila náladu

9.sep 2019

NA HROZNOVEJ OBERAČKE V ARADÁČI: Zlá úroda nepokazila náladu

Presne o 11. hodine zástup krojovaných oberačov sa spred miestnosti združenia Harmónia traktormi vybral krížom krážom ulicami Aradáča smerom do vinohradu Michala Godu, tohtoročného hostiteľa tradičného podujatia Aradáčskej hroznovej oberačky. V čele kolóny fiaker s predsedom spolku vinohradníkov Pavlom Viliačikom ml. a pokrajinským poslancom Predragom Matejinom. Ulicami Aradáča sa ozývala hudba a spev. Hudobníci sa rozdelili do viacerých vlečiek. V jednej veterán Jano Zvara – Moco, na druhú sa usadili neúnavné meškárky, v tretej bol Ján Šajben, v štvrtej orchester z Meleniec… v ďalšej veselí členovia dolnozemského umeleckého kolektívu Krajan – Vojvodina z Bratislavy so svojim hudobníkom…

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, toho roku sa obchádzka vinohradov končila vo vinohrade hostiteľa s tým, že si hostia mohli obzrieť aj susedné vinohrady Jaroslava Záhorca a Šalamúnov vinohrad. Vystala tradičná obchádzka iných vinohradov, lebo vraj v mnohých vinohradoch sa ani nemalo čo ukázať. Neprajné počasie, a najmä hmla, ktorá sa spustila uprostred leta, keď ju nikto a najmä vinohradníci neočakávali a ani nepotrebovali, takmer úplne zredukovala úrodu. Hrozno si vraj zachovali iba tí najvytrvalejší, takže postrekovali omnoho viac než je to v normálnych okolnostiach potrebné. Jedným z tých, ktorým sa to podarilo bol aj hostiteľ tohtoročnej oberačky Michal Goda. Keď sme sa ho opýtali ako?- usmial sa a povedal:

Hroznová oberačka Aradáč 7.09.2019

-To preto, že sme mnoho robili. Do 10 striekaní som čítal, ďalej už nie. Veľmi často sa muselo striekať a stávalo sa mi aj také, že som postriekal s jedným prípravkom a keď nebolo efektov, tak aj s druhým, s tretím, pokým som nedosiahol efekt. Naposledy som však dvakrát striekal iba s modrou skalicou, ktorá sa považuje za ekologický spôsob ochrany viniče. Za ten čas prešla aj karenca prípravkom, ktorými

som skorej striekal.

Predsa aj moja vinic je trochu poškodená. K tomu sme mali aj krupobitie a keďže vinič vlani vymrzol, toto hrozno je len z hlavy a nie z rodných halúzok. V celku aj ja mám zredukovanú úrodu, ale z toho, čo úrodilo najväčšiu časť sa mi predsa podarilo zachrániť.

Kým jedni oberali, iní spievali

Nuž a tak ako je tomu už zvykom domáci svojich hostí dočkal s občerstvením, slanými a sladkými pochúťkami a pravdaže vínkom, šťavami. Ochotne ukazoval plody svojej práce, pekné a veľké strapce zdravého hrozna, ktoré netrpezlivo čakalo na šikovné dievčenské ruky. Trochu oberali, trochu pravdaže aj ochutnávali. Tí starší sa venovali vínku, spevu a pokrmom.

Hrozno v sude treba najprv „vymúľať“

Ale času na zaháľanie, spev a tanec nebolo mnoho. Veď oberačka je iba časť práce, iba jeden krok na ceste k chutnému vínu.

Z naoberaného hrozna treba vytlačiť šťavu, z ktorej sa stane víno a preto sa oberači po vykonanej práci vybrali späť do dediny aby hrozno čím skôr, ako tomu tuná povedia „vymúľali“. Aradáčania sa síce dnes už modernizovali a hrozno „múľajú“ za pomoci moderných strojov, avšak oberačka má za úlohu ukázať ako sa to robilo skorej a preto na nádvorí Harmónie pripravili drevený sud, do ktorého chlapci najprv vysypali hrozno a potom doňho položili aj dievky, ktoré, bosími nohami z neho vytlačili šťavu, zárodok nového vína.

Dievčenské bosé nohy najlepšie vymúľajú

Pravdaže je to pre každého vinára radostná chvíľa, koruna ročnej práce a preto nie náhodou, že v tejto chvíli boli nanajviš veselí. Spokojný bol aj organizátor podujatia, predseda spolku vinohradníkov Pavel Viliačik ml.

Teraz keď sa to skončilo som skutočne spokojný, – povedal nám. – Keď sme sa pripravovali bolo to dosť problematické, lebo sme nemohli nájsť vinohradníka, ktorý nás privíta vo svojom vinohrade. To preto, že v mnohých vinohradoch je situácia taká, že nieto čo ukázať. Dokonca z toho dôvodu sme ani neobchádzali viac vinohradov iba ten jeden. Uvažovali sme aj o tom, aby sme iba skromne zaznamenali oberačku tu v Harmónii, ale ľudia to predsa nedovolili. Našťastie v tejto časti chotára, kde sa nachádza aj vinohrad Michala Godu, sú omnoho krajšie vinohrady ako v tej druhej časti, kde je čo ukázať. Na budúci rok sa budeme snažiť aby sme urobili obsahovo omnoho bohatšie podujatie. Už sme sa o tom dohodli. Budeme písať projekty a verím, že nám to dobre dopadne.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V. HUDEC
V. HUDEC

VLADIMÍR HUDEC (1957) S Hlasom ľudu začal spolupracovať roku 1979. Prvý príspevok zverejnil v mládežníckom časopise Vzlet. V Hlase ľudu sa zamestnal roku 1988 ako novinár – dopisovateľ a na tom pracovnom mieste zotrváva aj v súčasnosti. Pravidelne sleduje a píše o udalostiach a živote v rodnej Hajdušici, ako aj o spoločensko-politickom a hospodárskom živote v obci Plandište. V sledovaní života v banátskych slovenských osadách sa zameriava na podmienky žitia, čiže komunálnu problematiku, ale sleduje aj (poľno) hospodársky, kultúrny, cirkevný, športový a vôbec spoločenský život. Kontakt: hudec@hl.rs