Zlatá Hruška z Kovačice

„Som hladný, dajte mi muziku!“ povedal raz Bob Dylan. Kovačica je sýta. Živí sa viac ako dvestoročnou ponukou spevu. A presne päťdesiatročnou nenásytnosťou po celovečerných koncertoch Hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška.

„Po vlaňajšom programe Zrkadielko, zrkadlo, čieže si? pripravujeme ďalší celovečerný program venovaný 50. výročiu založenia tunajšieho Hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška. Okrem speváckych skupín Sláviky, Boemi a Rovina, ľudového orchestra Rosička a niektorých spevákov sólistov, v programe budú vystupovať až tri tanečné skupiny: súčasní členovia Rozmarínu, ako i mladšie a staršie páry z niekdajšieho rovnomenného kolektívu. V repertoári budú tance z Kovačice, tance vojvodinských Slovákov a tance zo Slovenska.  Medzičasom sme realizovali zájazdy do Aradáča, Guče a do Slovinska a boli sme hostiteľmi FS Mladosť z Banskej Bystrice,“ oznámila úvodom Ivana Zovková, choreografka, scenáristka a režisérka pripravovaného programu.

Hruškári budú koncertovať v sobotu 5. októbra, dva dni po päťdesiatinách. Tohto roku sa práve pre zlaté jubileum Hrušky posunie termín vernisáže obrazov na neskoršiu poobedňajšiu hodinu, aby mohli vzácni hostia Galérie insitného umenia byť prítomní aj na celovečernom koncerte. Maliarom je povedané tohtoročné maľby a intarzie ku Kovačickému októbru ladiť tematike spevu, hudby a tanca. Všetci umelci a ochotníci v minulosti pracovali pod jednou strechou – pod strechou Domu kultúry.

„Na poschodí Galérie insitného umenia bude v prvú októbrovú sobotu nainštalovaná a otvorená výstava fotografií a iných dokumentov z viac ako bohatej činnosti HFS V šírom poli hruška. Na archivovaní a skenovaní dokumentov a snímok z päťdesiatročných dejín súboru sa v posledných týždňoch aktívne podieľajú členovia Klubu študujúcej mládeže z Kovačice. Archívne fondy Hrušky budú čoskoro aj verejne prístupné cez webovú stránku Miestneho spoločenstva. Po spomenutom októbrovom celovečernom programe bude znovu Kovačická záhradka. Presný priestor, kde sa realizuje ľudová veselica, nám určí počasie – či bude pekné alebo špatné,“ prízvukovala I. Zovková.

Na fotografiách z predchádzajúcich desaťročí si návštevníci všimnú prvých organizačných a umeleckých vedúcich Juraja a Pavla Nemčekovcov, Pavla Tomáša st., Ivana Babku, choreografov Juraja Nemčeka, Emíliu Farkašovú, Máriu Garajovú, Vladka Kuraja, Pavla Tomáša st., Petra Jeranta, Pavla Urbana, Miroslava Štekera, Alžbetu Hriešikovú, prvých vedúcich v orchestre Rosička – Juraja, Jána a Pavla Nemčekovcov, nespočetný počet kvalitných rozhlasových spevákov a laureátov mnohých ocenení.

„Bývalí členovia súboru si vďaka fotografiám spomenú na početné vystúpenia na Slovensku vo Východnej, v Hriňovej, Krupine, Banskej Bystrici, Zvolene, Hnúšti, Klenovci, Tisovci, Bratislave, Hrušove, Pôtri, Trenčíne, Rači, Zlatých Moravciach, Nitre, Topoľčanoch, ale i účasti na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci, na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj…, na cesty do Česka, Rumunska a Nemecka. Na výstave nebudú chýbať ani fotografie Hruštičky – niekdajších najmladších tanečníkov a Vretena – ženskej speváckej skupiny,“ pokračuje organizátorka Zovková.

Kovačičania si zachovávali národné cítenie, povedomie a svojráz rozličnými hudobnými spôsobmi počas minulého a tohto storočia. Prvý orchester (Čechov – Markov) vystupoval aj v zahraničí, Kovačica mala a má výrobcov sláčikových nástrojov, veľa hodnotných hudobníkov, ktorí základné vedomosti získali na hudobných školách v Kovačici, kvituje mimoriadne úspechy školských orchestrov a tanečných skupín, školských a cirkevných chórov.

Osada insity a hudby má vydanú aj zbierku slovenských ľudových piesní z vlastného prostredia, festival Rozspievané klenoty, podujatie Detská svadba, desiatky a stovky nahrávok hudobnej kultúry z Kovačice, vydané na rôznych nosičoch alebo vysielané v dokumentárnych reláciách. Hudobno-folklórny súbor V šírom poli hruška je ale ten, ktorý dbá na pestovanie slovenskej piesne, hudby a tanca päť desaťročí nepretržite, z týždňa na týždeň. Nielen preto im patrí vďaka a 5. októbra aj neutíchajúci potlesk.

Ján Špringeľ