Historický kalendár – 20. marca

19.mar 2013

20. marca
Deň jarnej rovnodennosti

1727 – zomrel anglický fyzik, matematik a astronóm sir Isaac Newton, zakladateľ klasickej mechaniky. Objavil gravitačný zákon. Robil optické výskumy, objasnil rozklad svetla, skonštruoval zrkadlový ďalekohľad. V diele Philosophiae naturalis principia mathematica (Matematické základy prírodovedy) formuloval tri základné zákony dynamiky (Newtonove zákony). V roku 1705 ho povýšili do šľachtického stavu. Narodil sa 25. decembra 1642.

1828 – narodil sa nórsky dramatik Henrik Ibsen, zakladateľ európskej realistickej drámy. V ranom období spätý s nórskymi divadlami, pre ktoré písal romantické hry. Takmer 30 rokov žil v cudzine, v Taliansku a v Nemecku, kde písal drámy o morálke meštiackej spoločnosti: Peer Gynt, Nora, Nepriateľ ľudu, Pani z mora, Hedda Gablerová, Staviteľ Solness a i. Zomrel 23. mája 1906 v Osle.

1894 – zomrel maďarský politik, revolucionár Lajos Kossuth, v revolučných rokoch 1848 – 1849 predstaviteľ radikálneho smeru. V roku 1849 vyhlásil detronizáciu Habsburgovcov a nezávislosť Uhorska a po vyhlásení maďarskej republiky ho zvolili za prezidenta. Po porážke revolúcie žil v emigrácii. Narodil sa 19. septembra 1802.

1915 – narodil sa ukrajinský klavírny virtuóz Sviatoslav Teofilovič Richter, jeden z najvýznamnejších klaviristov 20. stor. Vynikal v interpretácii diel L. van Beethovena, F. Liszta, P. I. Čajkovského, A. N. Skriabina. Zomrel 1. augusta 1997.

1923 – vo Svätom Jure sa narodil výtvarník a filmový režisér Viktor Kubal, zakladateľ slovenského animovaného filmu. Jeho osobitý štýl bol charakteristický skratkovitou kresbou. Vytvoril seriály Janko Hraško, Sedem príbehov o Kocúrkove, filmy Zbojník Jurko, Krvavá pani. Autor večerníkových seriálov Puf a Muf, Panák z križovatky. Zomrel v Bratislave 24. apríla 1997.

1924 – v Staškove sa narodil herec Jozef Kroner. Jeho kariéra sa začala účinkovaním v rôznych ochotníckych súboroch, vďaka výraznému hereckému talentu získal angažmán na profesionálnej scéne v Martine. V rokoch 1956 – 1984 bol členom Činohry Slovenského národného divadla (SND). Filmové roly: Štvorylka, Obchod na korze (film získal Oscara ako najlepší cudzojazyčný film roku 1966), Pacho, hybský zbojník, Kosenie jastrabej lúky, Tisícročná včela. Spolupracoval s rozhlasom i televíziou: Slovácko sa nesúdí. Autor kníh Herec na udici, Herec nielen na udici. Zomrel v Bratislave 12. marca 1998.

1942 – v Pezinku sa narodila baletka Danica Pilzová. Dlhoročná členka, sólistka Baletu Slovenského národného divadla (SND). Bola tanečnou pedagogičkou na VŠMU, na Tanečnom konzervatóriu v Bratislave a na Súkromnom tanečnom konzervatóriu Dušana Nebylu v Trnave.

1945 – v Terezíne sa narodil slovenský sociológ, publicista Fedor Gál. V novembri 1989 spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu (VPN), v čase prvých slobodných parlamentných volieb bol jej predsedom. Z politiky sa stiahol v prvej polovici roka 1991 a odišiel do Prahy. Napísal diela: Možnosť a skutočnosť, Z prvej ruky, Hodnoty pre budúcnosť, Ľudský údel. Je iniciátorom projektu Krátka dlhá cesta, ktorý pomocou textov, fotografií a videa predstavuje svedectvo o pochode smrti zo Sachsenhausenu v roku 1945, počas ktorého zahynul jeho otec Vojtech Gál.

1951 – v Nižnej Šebastovej, súčasť Prešova, sa narodil filmový režisér Fero Fenič. Študoval žurnalistiku a réžiu. Autor celovečerných filmov Džúsový román, Zvláštne bytosti. Od r. 1992 žije v Prahe, kde založil nezávislú filmovú a televíznu spoločnosť Febio, ktorá produkuje pôvodnú autorskú dokumentárnu tvorbu. Vznikli tak cykly dokumentárnych filmov: GEN, GENUS, OKO, Okno k sousedům, Jak se žije…, Cestománie. Febio tiež organizuje Medzinárodnú prehliadku filmu, televízie a videa FEBIOFEST.

1995 – členovia náboženskej sekty Óm šinrikjó (Zvrchovaná pravda) zaútočili v tokijskom metre na cestujúcich plynom sarin a spôsobili smrť 12 osôb a priotrávenie tisícov ďalších.

2003 – americké jednotky vstúpili na územie Iraku, začala sa hlavná vojenská ofenzíva proti Iraku, ďalšia vojna v Perzskom zálive, v ktorej koalícia vedená Spojenými štátmi americkými (USA) zvrhla režim Saddáma Husajna.

2012 – zomrel religionista Ján Komorovský. Začínal na Katedre rusistiky, no svoje odborné záujmy profiloval k širšiemu slovanskému a slovenskému folklóru. Prvým ovocím tohto zamerania bola v roku 1957 kniha Kráľ Matej Korvín v ľudovej prozaickej slovesnosti. Z fakulty bol v roku 1959 vylúčený, pracoval v ústraní. V roku 1968 ho rehabilitovali, vrátil sa na FiF UK, do Kabinetu etnológie, no opäť odišiel do exilu. Po roku 1989 založil na FiF UK novú študijnú a vedeckú religionistiku. V roku 1993 založil Slovenskú spoločnosť pre štúdium náboženstiev a v roku 1996 prvý religionistický časopis v SR Hieron. Napísal desiatky kníh a štúdií, venoval sa prekladu. Narodil sa 2. júna.

SITA

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs