ÚVAHA

V mnohých spisoch, a to aj v tých náučných, stojí, že jeden z kľúčových rozdielov medzi človekom a ostatnými živými bytosťami je práve to, že človek myslí a komunikuje. Pravdepodobne je to tým, čo nás určitým spôsobom kladie na vrchol evolučného rebríčka ako najdokonalejšie bytosti. Je tam však ešte veľmi veľa priestoru pre diskusiu: či sme naozaj takí dokonalí, akými sa predstavujeme, alebo je to všetko iba relatívne a vlastne sme si ani nie vedomí toho, akými sme?

Predovšetkým je komunikácia tým, čo nás v tomto prípade a v týchto podmienkach skutočne kladie na vrchol reťazca. Ľudia sa rôznymi spôsobmi dorozumievajú už storočia, začnúc s kreslenými tvarmi na stenách jaskýň, potom hovorom, neskoršie písaním, či už na hlinené tabuľky, na kožu, na papyrus, alebo najnovšie na papier… Svedkami komunikácie sú tak hieroglyfy na stenách egyptských pyramíd, ako aj svetoznámy Epos o Gilgamešovi.

Človek teda už od tých najstarších časov má potrebu komunikovať a vymieňať svoje myšlienky a skúsenosti. Najprv iba ústne a neskoršie i písomne. Istotne si tej skutočnosti, že iba to, čo je zapísané, zostáva trvalou pamiatkou, čiže zostáva navždy, boli vedomé aj staré národy. Iba to zostáva, ako svedok času, epochy, jednej alebo viacerých kultúr a dokonca i civilizácií. Preto si ľudia zdroje na zapisovanie údajov, mýtov a rozprávok neustále zdokonaľovali. V stredoveku, a to vo včasnom stredoveku, písať a čítať vedeli iba mnísi, boháči a cirkevná šľachta. Písanie a čítanie bolo teda zriedkavým privilégiom. Kniha ešte väčším. A prísť po knihu si vyžadovalo vynaložiť nadpriemerné sily. Knihy sa pritom prepisovali a proces, kým sa kniha ocitla v rukách, trval aj niekoľko rokov, ba i dlhšie. Vynálezy a inovácie Johanna Gutenberga v oblasti mechanickej kníhtlače boli revolučné, lebo celú tlač podstatne zlacnilo a urýchlilo. Gutenbergov vynález umožnil tlačiť obrovské množstvá celých kníh (predtým boli tlačené iba časti), a tak spôsobil v Európe informačnú explóziu. Časom sa to menilo a stále zdokonaľovalo. Keď Watt v polovici 18. storočia objavil parný stroj, priemyselnú revolúciu sa viac zastaviť nedalo. Všetko išlo čoraz rýchlejšie a rýchlejšie. Všetko sa stalo priemyslom. Tak aj tlačiarstvo a písanie kníh.

Dokonca dnes sme prišli až potiaľ, že fakticky už čoraz menej používame papier na písanie a na tlačenie kníh, novín, časopisov. Veď už takmer všetko to, čo sa tlačí na papieri, sa veľmi jednoducho môže nájsť aj v elektronickej podobe na internete. Ale komunikácia aj naďalej pretrváva. Jedine, že sa teraz tá spoločenská komunikačná sieť presúva do tej elektronickej, ale preto aj rýchlejšej a bezprostrednejšej formy. Okrem toho veď práve internet nám umožňuje až toľko, že si to naši, možno ešte vždy živí, predkovia nemohli ani len predstaviť. Dnes sa už môžeme rozprávať s niekým z Austrálie alebo z Kanady, a pritom ho aj vidieť, ako keby sedel s nami v tej istej miestnosti, čo je veľmi zaujímavé a pre staršie generácie ťažko pochopiteľné. Je to však možné, lebo nám to súčasná doba v plnej miere umožňuje. Už vtedy, keď bol vymyslený mobilný telefón, nebolo jasné, ako možno telefonicky komunikovať, keď tam nie sú žiadne káble. A vlastne pravdepodobne si podobné otázky kládli ľudia aj v tom období, keď bol objavený ten obyčajný fixný telefón, ktorý sa toho času čoraz menej používa. Spomeňme si len, aké drahé boli mobilné telefóny už pred niekoľkými rokmi a aká je teraz ich cena, alebo jednoducho na to, že či by ste si vôbec vedeli predstaviť život bez mobilného telefónu, ktorý sa už nachádza nielen v každej domácnosti, ale ho už vlastnia všetci členovia domácností a práve vďaka nemu dokážeme byť všetci v každej chvíli prístupní. Dokonca jeho funkcie sú už do tej miery zdokonalené, že je veruže nie jednoduché ho ani obsluhovať, ale zároveň nám umožňujú nielen komunikovať, ale aj prostredníctvom neho pracovať. Veď teraz je už každý trochu serióznejší mobilný telefón opravdivým minipočítačom. A ako vieme, technické objavy takmer predbiehajú jeden druhého, takže je ťažko povedať, čo nás to očakáva už zajtra a nie o desiatky rokov. Mnohé udalosti, o ktorých sme predtým čítali v románoch, či pozerali vo filmoch o vedeckej fantastike sú dnes už dávno našou skutočnosťou. Dokonca v niektorých segmentoch sme už tú nedávnu vedeckú fantastiku ďaleko prekonali. Dokonca dnes je už čoraz ťažšie predpovedať, aká bude naša nasledujúca budúcnosť prítomnosti. Či novými objavmi viac my ju prekvapíme, alebo ona nás. Len trpezlivosť, veď to bude už zajtra…

Miroslav Gašpar