Posledný deň v roku bol od nepamäti pracovný a určený na rôzne zúčtovania, zrekapitulovania a ohliadnutia sa za celým starým rokom.
V každej obci zasadalo zastupiteľstvo a vydávalo sa svedectvo o tom, ako sa u nich hospodárilo a koľko peňazí sa minulo. V mnohých obciach sa práve na Silvestra volili noví starostovia. Rovnako to bol čas pre sluhov, ktorí prechádzali do novej služby a napríklad plátenníci vyúčtovali, koľko plátna predali a koľko zarobili peňazí. Cirkev skladala účty nielen finančné, ale na omši kňaz vždy povedal aj to, koľko ľudí vo farnosti zomrelo a koľko detí sa narodilo. Hovorilo sa – staré dlhy v starom roku. Ľudia preto mysleli aj na to, že keď si od niekoho čokoľvek požičali, museli to stihnúť vrátiť do polnoci, aby im to v tom novom roku neprinieslo smolu.
Dodržiavalo sa aj niekoľko iných zvykov. Gazda na Silvestra sypal sliepkam zrno pomedzi svoje nohy, aby v novom roku znášali veľa vajec. No a v tento deň sa nesmelo z domu nič vyniesť – vraj by potom vyhynula hydina. Obľúbeným zvykom bolo tiež zametanie smetí do kúta miestnosti, nie však von, aby sa niekto „nevymietol“ z domu, čiže nezomrel. Zakázané bolo pranie a vešanie bielizne, lebo by hrozilo, že ten, kto ju vešal, by si privodil smrť. Iný ľudový zvyk hovoril, že kto na Silvestra rozhrabe krtince na svojich pozemkoch, nebudú sa mu viac robiť.
Prvý deň nového roka bol vždy považovaný za veľký sviatok. Deň sa začínal na vidieku, ale aj v mestách návštevou chrámu. Potom sa v rodinách pripravoval sviatočný obed. Platilo pravidlo, že na Nový rok sa nemá jesť hydina, aby šťastie, zdravie a prosperita neuleteli. Naopak, stará povera hovorí, že šťastie prináša prasiatko, preto sa jedlo bravčové, ale aj hovädzie mäso. Ako slávnostné jedlo by ste v minulosti iba márne na stoloch hľadali obaľované a vyprážané rezne. Bola to záležitosť až po roku 1945. V niektorých regiónoch Slovenska sa okrem mäsa podávala aj šošovica a jedlá s makom, ktoré symbolizovali hojnosť a bohatstvo.
Na Nový rok platilo dôležité pravidlo, že sa nikto nesmel pohádať, lebo sa hovorí: Ako na Nový rok, tak po celý rok – čiže ľudia sa snažili byť na seba veľmi milí. Domáci si dávali obrovský pozor, aby sa nepoškriepili a aby nemali ani len malú škriepku, aby celý nový rok bol doma vo vzťahoch poriadok. Na Nový rok musela byť navyše celá domácnosť čistá a uprataná, nech takou ostane aj po zvyšok roka. Dievčatá, ktoré sa ešte nechceli vydávať, si museli dávať pozor, aby na snehu a ľade nespadli, pretože ak by sa pošmykli a spadli, znamenalo by to, že sa do roka vydajú. Ľudia sa na Nový rok radi chodili navštevovať, no aj tu sa muselo prihliadať na tradície. Ako prvá nesmela dnu vojsť žena, lebo vraj by mohla priniesť rodine do domu chorobu. Bolo nemysliteľné prísť na návštevu s prázdnymi rukami, a preto pozvaní hostia museli priniesť aspoň koláče či peniaze, čím prinášali do rodiny hojnosť.
Ľudia verili, že pokiaľ druhému človeku slovom vyjadrujú dobro a želajú mu zdravie, rovnako sa im to vráti. Vinšovania boli preto veľmi srdečné a ľudia sa stýkali s čo najväčším počtom ľudí. Platilo, že s kým sa počas prvého dňa v roku stretnete, s tým budete mať dobré vzťahy, takže Nový rok bol aj o navštevovaní a pohostení hostí.
Zdroj: najmama.sk





